Permakultúra je dizajnérsky systém. Je to systém pre trvalo udržateľný život na Zemi, ktorý prináša úžitok všetkým organizmom.

Koncepcie a hlavné myšlienky permakultúry

Z Permaculture

Revízia z 07:35, 27. január 2017; WikiPermaculture (Diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Kapitola o konceptoch a témach predchádza metodológiu. V tejto fáze totiž premýšľame a pozorujeme, zatiaľ čo metódy sú o praktikovaní. Koncepty sú o tom, čo budeme robiť a s čím budeme pracovať. Predmet permakultúry hovorí o tom, ako to urobíme.

V permakultúrnom dizajne ide hlavne o premýšľanie. Veľa času venujeme pozorovaniu a starostlivému premýšľaniu. Sústredené pozorovanie musí byť na prvom mieste. Veľa času venovať mysleniu než nepremyslenej, únavnej práci. Klásť si otázky, čo je zle, prečo je to zle, čo by malo byť správne, ako to mám spraviť, ako na to ísť, aby to šlo ľahšie.


Obsah

V skratke

  • Pre permakultúru je dôležité, aby bola udržateľná, hľadáme model trvalej udržateľnosti a príklady nachádzame v prírode
  • Prírodný systém vytvára pôdu a nadbytok ukladá do bohatosti života a úrodnosti pôdy
  • Vzorom sú pre nás prírodné ekosystémy úspešné v pôdotvorbe: plytké moria, mokrade, lesy a prirodzené trávne porasty
  • Naše vzorové prírodné systémy neprodukujú žiaden odpad. Aj my dokážeme dizajnovať systémy s limitovaným alebo žiadnym odpadom - tým, že vytvárame množstvo funkčných vzťahov medzi použitými prvkami (elementami, ako zvieratá, rastliny a štruktúry).
  • Každý element má potreby - našou snahou je, aby potreby nášho elementu zabezpečoval systém, náš systém, ktorý práve dizajnujeme. Každý element má tiež produkt / funkciu.
  • Ak analyzujeme model prírodných systémov, tak vidíme veľké množstvo spojení, veľkú rôznorodosť, všetko cez systém cykluje (nič nie je večne)
  • Každý element má viacero funkcií a každá funkcia je poskytovaná viacerými elementami. Aj našou snahou je, aby sa každý element spojil s ďalšími čo najviac ako je to možné. Získame tak silný systém. Získame sieť.
  • Môžeme stratiť až 40% týchto spojení bez toho, aby sme stratili úrodu. Je to systém stability. Tento systém sa stará o zem, stará sa o ľudí, má nadbytok, ktorý sa môže vrátiť.
  • Ak sa objaví burina, máme otvorené diery v našom ekosystéme. Toto poškodenie sa dá regenerovať len rýchlou uhlíkovou cestou, slnečnú energiu treba smerovať na tvorbu organického materiálu, zlepšiť štruktúry pôdy a navrátiť stratené elementy do systému. Práve buriny sú tie elementy, ktoré dokážu opraviť poranenia systému a neostanú tu nadlho, ale len pokiaľ existuje otvorená diera (nika) v ekosystéme.
  • Príroda má čas, my ľudia nie, ponáhľame sa a preto sa tento proces obnovy snažíme zrýchliť.
  • Interaktívna diverzita vedie ku stabilite, a tá k úrodnosti, a tá ku produktivite danej dizajnom. Takže pri každom elemente, ktorý zaradíme, si kladieme otázku: Ako zariadim interakciu s niečim iným?
  • Akýkoľvek systém, ak je do neho dodávané príliš veľké množstvo energie, tak v ňom nastane chaos.
  • Na okraji chaosu je najvyššia príležitosť na vytvorenie kreatívnej situácie.
  • Budovaním systémov, kde sa nechá energia postupne rozplynúť, súčasne narastá diverzita. Systém určený na pokrytie potrieb človeka súčasne tvorí druhovú pestrosť.
  • My umiestňujeme naše prvky do svojich pozícií. Ide nám o zachytenie energie a vytváranie jej cyklovania v našom systéme a jej premenu na produkty. Preto môžeme povedať, že do svojich pozícií umiestňujeme zdroje.
  • Zdroje rozdeľujeme do piatich kategórií.
  • Čo môžeme spraviť, aby sme rozšírili tieto zdroje pre náš úžitok?
    • Natiahnuť čas zberu a mať tak úrodu čo najdlhší čas.
    • Identifikáciou ník umožniť využitie zdrojov a rozptyl úrody.
  • Je veľa príkladov na diverzitu a bezpečnosť. Je to vždy ľahšie, príjemnejšie a spoľahlivejšie. Čím sadíme druhovo pestrejšie, tým sme bezpečnejší.


Hierarchia pôdotvorby v prírodnom systéme

  • Pre permakultúru je dôležité, aby bola udržateľná, hľadáme model trvalej udržateľnosti a príklady nachádzame v prírode

Koncepty a témy permakultúry sú vodítkom k úspešnému uplatneniu metód pri dizajne, sú víziou pri tvorbe trvalo udržateľných systémov. Treba nám pochopiť ako pracuje trvalá udržateľnosť v prírode. Ako sme si povedali v úvodnej kapitole, definícia trvalo udržateľného systému znie: produkuje viac energie ako spotrebuje a má dostatok nadbytku aby udržiaval systém v behu a jeho súčasti vie nahradiť. Prírodný systém nazbiera dostatok energie, aby nepretržite recykloval svoje súčasti a čokoľvek čo z tohoto systému získame, vyťažíme či vyzbierame, má vplyv na základný zdroj systému, a to na úrodnosť pôdy.

  • Prírodný systém vytvára pôdu a nadbytok ukladá do bohatosti života a úrodnosti pôdy

Existuje pôdotvorný mechanizmus, ktorý sa prejavuje stále väčšou a väčšou diverzitou živých prvkov. Nadbytok ukladá do organického materiálu a do úrodnej pôdy bohatej na život. Ak iba vyberáme z prírodného systému bez toho, aby sme vrátili, vyberáme z "bankového účtu" systému. Je tu k dispozícii určitý zisk, výnos, ktorý môžeme zobrať, ale existuje hranica, ktorú keď prekročíme, začneme plieniť systém.

Ak to porovnáme s dnešným konvenčným poľnohospodárstvom, ktoré nie je založené na niektorom type ekosystému, ktoré by vytváralo pôdu, tak to len vyberá z úrodnosti a vracia chemické náhrady. Ide o industrializovanú mechanizovanú podporu. Je tu potom bod, v ktorom dôjde k vyčerpaniu úrodnosti pôdy degradáciou pôdneho ekosystému. V takom momente začínajú byť vstupy vyššie než zisk. Produkcia klesá a ide sa do mínusu, prichádzajú straty v hospodárení. Keď takto strácame pôdnu štruktúru a pôdny život, musíme pôdu skyprovať. No existuje aj tu limit, do kedy sa dá pôdna úrodnosť a štruktúra zachraňovať obrábaním strojmi.

Na trvalú udržateľnosť sa budeme tiež pozerať v súvislosti s energiou. Ako dizajnovať vstup energie do nášho systému.

  • Vzorom sú pre nás prírodné ekosystémy úspešné v pôdotvorbe: plytké moria, mokrade, lesy a prirodzené trávne porasty

Keď sa pozrieme na prírodu, a zoradíme si prírodné systémy podľa úspešnosti pôdotvorby, tak je pre mnohých ľudí prekvapujúce poradie. Myslíme si, že na prvom mieste je les, no les je na treťom mieste.

  1. plytké moria (mangrovové porasty na pobreží, plytké moria, ústia riek..)
  2. mokrade - plytké jazerá a nádrže, močiare (všetko, čo do nich padne, je nazhromažďované, vidíme to aj na malých záhradných jazierkach, taká pôda je anaeróbna, má svoj bohatý život, ale iný než aeróbna pôda, dá sa zmeniť na aeróbnu, pri tom procese tieto organizmy odumierajú, sú potravou pre aeróbne)
  3. les (my si vieme najľahšie predstaviť pôdotvorbu práve v lese, vidíme množstvo lístia, voňavú lesnú pôdu a bohatosť života)
  4. trávne porasty ako savany, prérie, pampy (všade na svete, vyznačujú sa migrujúcimi veľkými zvieratami a ich predátormi, viacmenej ploché územia, všetko rýchlo spasú a postupujú ďalej, ostane po nich veľa trusu, sú to otvorené a veterné miesta, veľa živín je premiestňovaných vetrom, živiny spolu so semienkami sa zachytávajú v malých priehlbinách),
  5. mulčované záhrady (ak sa radíme aj my ľudia do prírody, tak aj naše mulčované záhrady svojou pôdotvorbou predstavujú piaty úspešný systém).

Podľa etických princípov permakultúry, náš dizajn sa bude opierať o výber z niektorých týchto uvedených úspešných prírodných prvkov. Nie každý z nás má to šťastie byť pri mori alebo žiť na prérii, ale dokážeme si vytvoriť dizajnom takéto ekosystémy aj na našich pozemkoch - imitovať ich pomocou plytkých mokradí, pásov lesov a trávnych porastov s riadenou pastvou, a to dokonca všetko na rovnakom mieste.

Čo my takto vlastne vytvárame?

Dizajnujeme trvalo udržateľný podporný systém manažovaný človekom. Sledujeme kritérium trvalej udržateľnosti. 
A hľadáme spôsob, ako to dokážeme my riadiť tak, aby systém zabezpečoval naše potreby. 

K tomu nás smerujú koncepcie a princípy permakultúry.

  • Naše vzorové prírodné systémy neprodukujú žiaden odpad. Aj my dokážeme dizajnovať systémy s limitovaným alebo žiadnym odpadom - tým, že vytvárame množstvo funkčných vzťahov medzi použitými prvkami (elementami, ako zvieratá, rastliny a štruktúry).

Aby ani náš systém nevytváral odpad, treba nám spoznať všetky elementy, ktoré použijeme v našom dizajne.

Čo je to vlastne element? Aby sme to zbytočne nekomplikovali, elementy sú:

  • zvieratá (ktoré my do systému dávame)
  • rastliny (kvety, stromy, vegetácia všetkého druhu)
  • štruktúry (všetkých typov, domy, ploty, cesty, hrádze)

Elementy - potreby a produkty - slnko zdroj energie - charakteristika prírodných systémov

  • Každý element má potreby - našou snahou je, aby potreby nášho elementu zabezpečoval systém, náš systém, ktorý práve dizajnujeme. Každý element má tiež produkt / funkciu.

Produkt môže byť využitý systémom, napríklad na zvýšenie úrodnosti pôdy, kontrolovať vegetáciu a tiež produkovať niečo, čo môžeme využiť priamo my, využiť pre naše stavby, palivové drevo, jedlo - rôzne druhy produktu, funkcia je tiež produkt.

Súbor:KonceptyDefinicaElementu.png

V našom systéme bude prebiehať neustála premena. Zbytky jedla na mušie larvy alebo na dážďovky, ich produkt na zúrodňovač ktorý se mení na vegetáciu ktorá je spasená zvieratami ktoré produkujú hnoj ktorý zmeníme na kompost ktorý je premenený na inú vegetáciu. Náš systém je organizmus sám o sebe.

Naše hore uvedené prírodné systémy (hierarchia pôdotvorby) fungujú presne takto. Sú to systémy plné rastlinných a živočíšnych druhov, štruktúry sú tam vo forme krajinných prvkov ako potoky, skaly a útvary dané reliéfom. Prebiehajú tam všetky možné interakcie a cykly. Na takýto systém možno pozerať ako na organizmus. Sú vzorom a podľa nich sa snažíme dizajnovať aj náš systém. Vyskladáme elementy tak, aby neboli straty a úniky. Konverzie energií nie sú nikdy 100% efektívne, vždy je nejaká strata, no súčasne systém neustále produkuje energiu. Sme v otvorenom systéme, energia neustále prichádza, určitá časť energie systém opúšťa ale cykly vo vnútri systému nemajú straty. Úrodnosť pôdy neustále narastá, pôdotvorba stále prebieha - mimochodom pôda je najlepší indikátor, ktorý môžeme využiť - kedže je to základný zdroj. Nie je možné byť trvalo udržateľný a pritom strácať kvalitu a kvantitu pôdy. To je nemožné. Často o pôde hovoríme ponižujúco. Pôda nie je špina - je to základný zdroj.

Vieme že zdroj energie je slnko. Všetka energia k nám prichádza cez energiu slnka. Súbor:KonceptySlnko.png

Ak sa pozrieme na produkciu moderného poľnohospodárstva, vidíme industrializáciu a zjednodušovanie produkcie vo vzťahu k trhu a pohodliu industrializovaných ľudí, centralizovanú okolo jedného využitia. Súbor:KonceptySlnkoPolnohospodarstvo.png

Nakreslíme aj vždyprítomnú stratu energie. Súbor:KonceptySlnkoStrata.png

Čo tu máme je požiadavka na veľké množstvo vstupnej energie aby to bolo vôbec realizovateľné a výstup je zjednodušený iba vo forme peňazí. Nie je tu pôdotvorba, lebo tu nie sú žiadne interakcie, iba jeden prvok, nie je tu pôdotvorba lebo tu nie je žiadny ekosystém. Súbor:KonceptyVstupVystupPolnohospodarstvo.png

  • Ak analyzujeme model prírodných systémov, tak vidíme veľké množstvo spojení, veľkú rôznorodosť, všetko cez systém cykluje (nič nie je večne)


Naša schéma moderného poľnohospodárstva nevykazuje žiadnu podobnosť. Je ďaleko od prírodného modelu. Je to vynútená nefukčnosť, tým že sa uprednostnila násilím len jedna funkčnosť. Ak musíme vyvinúť takýto násilný tlak na prírodný systém, skoro vždy zapríčiní dlhotrvajúce poškodenie. Nielenže sme odstránili elementy zo systému, všetku tú diverziu ale aj spojenia. Vôbec nie je ľahké aby naskočili nazad na svoje miesta.

Čo sme získali je veľmi prázdny systém. Potreboval by mnoho elementov a nie je ľahké ho zrazu rekonštruovať. Potom sa často stáva, že rekonštrukčné elementy, ktoré prichádzajú nie sú tie isté prvky ktoré tu pôvodne boli. To sme však pocítili ako rušivé a prenasledujeme takéto elementy. Nedávame systému dosť času aby prešiel fázou obnovy. Často tvrdo pracujúci imigranti zastávajú tieto pozície aby vybudovali všetky stratené spojenia. Sú to veľmi sofistikované spojenia, vzťahy s dlhým trvaním. Vznikajú dlhodobé obchodné partnerstvá. Vytvárajú sa veľmi komplexné obchodné výmeny, ktoré sú obojstranne výhodné. Týmito ťažko pracujúcimi imigrantami sú buriny. V dnešnej dobe často nepôvodné druhy. Pretože sme dnes schopní ničiť celé rozľahlé systémy a ich pôdu, musíme potom začať od nuly.

Keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak prerušenie hociktorej z týchto čiar znamená koniec, hra definitívne skončila. Ak chceme pokračovať, musíme obsadiť ďalší priestor. Za sebou zanechávame vždy degradovaný stav. Takto nemôžeme pokračovať, to sme robili v minulosti i dnes. Dnes to robíme ešte rýchlejšie vďaka našej technológii a industrializovaným systémom. Súbor:KonceptyPrerusenieCiarPolnohospodarstvo.png

Ak chceme prejsť na trvalo udržateľné systémy, musíme sa učiť od prírodných systémov. Ako to tam funguje? Ako to tam funguje celé tie veky!. Anareóbne baktérie dávnej minulosti, ktoré mali možné interakcie len s podložím, sú stále s nami, do dnešných dní.

Čo sa stane, ak to ideme imitovať? Takže ak chceme mať veľa spojení potrebujeme veľa elementov - potrebujeme diverzitu. Súbor:KonceptElementy.png

Slnko dodáva energiu a časť energie sa stráca. Súbor:KonceptSlnkoOdpodTrvaloUdrz.png

Naše elementy sú navzájom spojené. Súbor:KonceptElementyPospajane.png

Je však požiadavka, aby každý element mal aspoň tri využitia. Napríklad každý živočích, ktorého umiestnime do systému produkuje okrem svojho hlavného produktu aj trus a ďalšie rôzne funkcie. Živý plot s pichľavých krovín môže poskytovať funkciu plota - bezpečie, môžu v nich stavať hniezda a ukrývať sa vtáci a môže mať kvety vhodné pre včely a motýle a nakoniec i jedlé plody.

  • Každý element má viacero funkcií a každá funkcia je poskytovaná viacerými elementami. Aj našou snahou je, aby sa každý element spojil s ďalšími čo najviac ako je to možné. Získame tak silný systém. Získame sieť.

Je to obojstranné. Napríklad voda. Neuspokojíme sa len s jedným zdrojom vody. Využijeme všetky zdroje ktoré môžeme. Dažďovou vodou zo striech naplníme nádrže, dažďovú vodu necháme vsakovať, využijeme vodu z vodných nádrží aj z potokov. Ak sa pozrieme v prírode na jeden element, napríklad holuby. Holub v lese skonzumuje semienka alebo plody a vyletí z lesa, trusom tieto semienka šíri. Semienka vyrastú a les sa rozširuje. Môžeme konštatovať, že holub je element, ktorý rozširuje les v prírodných systémoch. Ale to nie je jediné čo holub robí. A potom, les sa rozširuje aj inými spôsobmi. Je to ako poistenie funkcie. Každý element v lese poskytuje viacero funkcií.

Čo musíme my urobiť, je dizajnovať tak, aby k tomu mohlo dojsť a prírodné systémy budú v tom pokračovať. Ak pospájame elementy aby zabezpečili viacero funkcií a funkcie boli zaistené viacerými elementami, tak priamo vo vnútri nášho systému prírodné procesy nič neobmedzí a nezastaví v tom, aby sa prejavili a náš systém zlepšovali. Pričom v dnešnom poľnohospodárstve nič nezvyšuje výkon či potenciál prírodných systémov a skutočnosťou je, že interakcia s prírodnými systémami je vždy pre poľnohospodárstvo problémom. Pre takto zjednodušený systém je to problém a komplikácia. Najlepšie by bolo pre tento systém nemať žiadnu interakciu s prírodou.

Naopak, v našom permakultúrnom, trvalo udržateľnom systéme, privítame každú možnú pomoc a príroda poskytuje najväčšiu pomoc, ktorú môžeme vôbec dostať.


Súbor:KonceptElementySiet.png

  • Môžeme stratiť až 40% týchto spojení bez toho, aby sme stratili úrodu. Je to systém stability. Tento systém sa stará o zem, stará sa o ľudí, má nadbytok, ktorý sa môže vrátiť.


To preto, lebo sa systém dynamicky prispôsobí. V daždivých rokoch niektoré ovocné stromy nerodia dobre iné zas áno, vďaka našej druhovej pestrosti. V suchých rokoch zas ďalšie ovocné stromy nerodia, iné zas áno. Často zrkadlovo. Náš systém je flexibilný. No okrem toho je tu efekt synergie. Energia slnka je tu znásobená a cykluje v systéme predtým než systém opustí. Vyzerá to tak, akoby sme energiu zvyšovali. Aj ju zvyšujeme, je tu totiž narastajúca bohatosť života. Ak stratíme 80% spojení, stále máme nejakú úrodu. Pôdotvorba stále prebieha. V dnešnom systéme poľnohospodárstva to nie je možné.

Máme tu sadu stabilných spojení. Cesta energie cez systém je veľmi dlhá. 

Súbor:KonceptEnergiaVsieti.png

Časť energie sa vždy stráca, no vďaka správnemu načasovaniu vieme postaviť malú pascu a časť odchádzajúcej energie ešte zachytiť a znova vrátiť do systému. Napríklad vo forme materiálu.

Súbor:KonceptPascaNaOdchadzajucuEnergiu.png

Ďalší krát môže ísť energia po systéme inými cestami. Malým zásahom človeka sme zvýšili počet cyklov v ktorých energie putuje po systéme. Je to konverzia.

Súbor:KonceptInaTrasaEnergie.png

Praktický príklad

Podľa predlohy od Geoffa Lawtona


Rozloha 2.5 ha, typický jednoduchý pozemok. Na spodnej strane cesta, dom a k nemu rovná cesta. Slnečná stráň, jednoduchá pastvina. Žiadne doliny ani hrebene skoro žiadne krajinné prvky. V tomto stave sú k dispozícii len obmedzené možnosti ako to manažovať - pásť alebo kosiť, viac etických ciest nie je, potom už len neetické - striekať chemicky alebo každý rok spáliť. Nie sú tu žiadne interakcie. Vidíme bočný pohľad, pohľad zhora a dráhu slnka.

Súbor:KonceptPrikladZaklad.png


Ideme pridať nejaké prvky. Vytvoríme v hornej časti pozemku malú vodnú nádrž. Nemá veľkú oblasť zdroja vody, nad našim pozemkom pokračuje svah. Odtiaľ steká za veľkého dažďa voda. Z vykopaného materiálu urobíme hrádzu.

Súbor:KonceptPrikladHornaNadrz.png

Jazierko sa nám nenaplní ľahko, zvýšime oblasť záberu a vytvoríme zasiakávaciu priekopu (anglicky swale) na vodu, je to dlhý jarok idúci po vrstevnici, ktorý zachytenou vodou pomôže naplniť vodnú nádrž a súčasne je to systém na vsakovanie vody do krajiny.

Súbor:KonceptPrikladHornySwale.png


Odteraz zachytávame vodu z väčšieho územia - zo susednej pastviny nad nami. Potom čo sa naplní vodná nádrž, voda spätne vyplní celý zasiakavací kanál. Zasiakavací kanál má mäkkú hrádzu, nespevnenú. Voda preto postupne vsakuje do zeme.

Súbor:KonceptPrikladHornySwalePlny.png


Ak sa naplní ďalšou vodou, pretečie cez pripravenú spevnenú plochu bezpečnostného prepadu. Takže zachytíme vodu ako energiu. Voda je plná života, vytvára pôdu a je to výborný nosič živín. Ak to spravíme zle, tak nám dokáže v systéme škodiť eróziou. Preto je náš prepad nastavený tak, aby voda pretekala veľmi plytko.

Súbor:KonceptPrikladHornySwalePreplneny.png


Ostáva nám dostatok voľného priestoru smerom dole po svahu. Veľmi dobre sa pod zasiakavacím kanálom darí stromom. A rekonštrukcia krajiny pomocou lesa môže začať!. Môžu to by rôzne druhy stromov - ktoré zabezpečujú živiny, ktoré zlepšujú pôdu, také čo produkujú mulč a tiež ovocné stromy. Aký druh produkcie len chceme - stromy vhodné pre dosky, stromy vhodné pre včely, huby .. je to naša voľba. Má byť však vysokej druhovej pestrosti, vieme, diverzita vedie k stabilite!

Súbor:KonceptPrikladHornySwaleLes.png

Máme stále dostatok priestoru, pridáme ďalšiu vodnú nádrž. Tiež potrebuje zasiakavací kanál. Tentokrát ale opačným smerom. Na konci takisto vytvoríme bezpečnostný prepad. Vodu máme k dispozícii z priestoru medzi hornou a touto nádržou a máme k dispozícii nadbytok z horného prepadu. Znovu sme zachytili ešte viac energie, ešte viac potenciálu pre život. Ďalší priestor pre stromy, krásny, stabilný pôdotvorný systém - voda a les. Diverzita stromov, ich produktivita podľa našej voľby elementov.

Súbor:KonceptPrikladDruhySwale.png


Stále ostáva dosť miesta. Pridáme ďalšiu vodnú nádrž, tentokrát už sme nižšie, tak bude väčšia aj s ostrovom pre divožijúce druhy, aby sme viac zvýšili interakciu s prírodou. Znovu urobíme zasiakavací kanál s prepadom aby sa pri prívalových dažďoch nadbytok vody bezpečne stratil. Máme tu priestor pre ďalší pás pekného produktívneho lesa.

Súbor:KonceptPrikladTretiSwale.png


Dostali sme sa k domu. Nechceme aby bol dom v podloží príliš vlhký. Tiež nechceme aby sa povrchová voda dostala k domu. Vybudujeme do hĺbky spevnený ochranný val nad domom.

Súbor:KonceptPrikladOchranaDomu.png


Nižšie od domu vidíme priestor pre ďalšiu vodná nádrž. Môže byť znovu väčšia než doterajšie, vhodná ako rybník. Je už nižšie a tým bude mať dostatok vody. Pridáme k nej zasiakavací kanál, potiahneme ho pod príjazdovú cestu. Prepad spravíme pri ceste. Prepad nemusí byť na konci. Voda naplní rybník a potom naplní nazad zasiakavací kanál a nadbytok ide dole prepadom. Tu je vhodná situácia vytvoriť hlavný, vysoko produktívny, jedlý les. Ide o veľmi špeciálny les.

Súbor:KonceptPrikladRybnikJedlyLes.png


Pod prepadom pri ceste nám ostáva miesto na vybudovanie finálnej vodnej nádrže. Pekný rybník, plný živín a bohatý na život. Vybudujem tiež súvisiaci zasiakavací kanál s malým jedlým lesom. Bezpečnostný prepad nebude na zasiakavocom kanáli ale pri ceste pri rybníku. Nadbytočná voda stečie dole pod cestou opustí náš pozemok.

Súbor:KonceptPrikladFinalnyRybnik.png


Vďaka dostatku vody je ľahké vysadiť živý plot okolo celého pozemku.

Súbor:KonceptPrikladZivyPlot.png


Vychádzajúc zo smeru pohybu vody na pozemku, môžeme na priestory medzi zasiakavacími kanálmi umiestniť zvieratá - sliepky, kačice či husi. Na takto malú plochu sa hodia malé zvieratá. Ak je to pohodlné tak hoci aj ku hornej hranici pozemku. Zvieratá prinášajú prídavok - trus. Trus nesie voda dole svahom. Vo vode sa rozptýli ako výluh. Obohatí živinami pásy lesa pod zasiakavacími kanálmi. Je to len malé množstvo, žiadne veľké nadbytky, no stačí k tomu, aby prispelo k bohatosti života a je to všetko spotrebované systémom.

Súbor:KonceptPrikladZvierataTokZivin.png

Je už ľahké využiť voľné plochy medzi pásmi lesov a vôd, doplniť ich ako políčka alebo doplniť lesom.

Súbor:KonceptPrikladMedziplochy.png


Stále je tu však strata vody plnej živín. Nevieme strate úplne zabrániť, no môžeme umiestniť malé jazierko na spodku pozemku predtým než voda opustí náš pozemok. Naplniť ho štrkom a zasadíme trstinu. Trstiny sú prírodným filtrom. Sú súčasťou mokradí. Koreňmi zachytávajú živiny a rastú. Nakoniec úplne obsadia celé jazierko.

Súbor:KonceptPrikladPrikladPascaNaOdchadzajucuEnergiu.png


My ako pozorovatelia sledujeme kedy úplne zarastie celé naše záchytné jazierko trstinou a jej koreňmi. Ide o správne načasovanie. Už skoro žiadna voda nevie pretiecť. Je čas zobrať polovicu alebo aj viac ako polovicu trstiny aj s koreňmi a premiestniť ich napríklad hore ku zvieratám alebo ako mulč do lesov. Rýchlo nám znovu trstina dorastie. Vytvorili sme novú časovú niku. Nie je to veľké množstvo ale je to jednoduchý príklad.


Súbor:KonceptPrikladPrikladZachytenieOdchadzajucejEnergie.png

Toto je jednoduchý príklad, nie o tom že takto to má vyzerať, berte to ako príklad toho, ako premýšľame, že všetky tieto prvky sme dali my na svoju pozíciu, je to naše rozhodnutie. Trstina z jazierka by sa nikdy sama od seba nepresunula, bola to naša akcia. Najprv treba systém vybudovať, neskôr už stačí aby sme jemnými akciami udržiavali cykly v behu, ako keď sa deti hrajú s vrtiacim sa vĺčikom a správnymi občasnými šťuchnutiami udržujú hračku v rotácii. Náš systém postupom času stále zvyšuje svoju stabilitu, diverzitu.

Buriny - pionierske druhy - nika

  • Ak sa objaví burina, máme otvorené diery v našom ekosystéme. Toto poškodenie sa dá regenerovať len rýchlou uhlíkovou cestou, slnečnú energiu treba smerovať na tvorbu organického materiálu, zlepšiť štruktúry pôdy a navrátiť stratené elementy do systému. Práve buriny sú tie elementy, ktoré dokážu opraviť poranenia systému a neostanú tu nadlho, ale len pokiaľ existuje otvorená diera (nika) v ekosystéme.

burina = nika je otvorená

nika je diera v ekosystéme

Moderné poľnohospodárstvo smeruje k zjednodušeným systémom, a tým vytvorilo stovky tisíc voľných ník.

Regeneráciu uhlíkovou cestou vykonávajú elementy, ktoré nám priamo neprinášajú úrodu a nepripadajú nám preto pre nás veľmi hodnotné (buriny). Ich činnosť dokážeme urýchliť.

Tieto elementy často pionierske druhy a vykonávajú sukcesiu. Ich činnosť smeruje cez viacero sukcesných štádií do klimaxového štádia stromov, lesa.

Ekosystémy sa neustále menia. Ľudia ovplyvňujú zmeny ekosystémov, a to negatívne aj pozitívne. Jablone sme napríklad postupne preniesli po celom svete. Ak by sme chceli zastaviť ekosystém v čase, ako žijúce múzeum, potom máme problém - musíme ho udržiavať. Niektoré prvky musíme vylúčiť, analogicky ako keby sme chceli vylúčiť PIZZA a Čínske reštaurácie z Ameriky.

Kompletné ekosystémy v klimaxovom štádiu nemajú voľné niky. Integritu narušia nepôvodné prvky len vtedy, ak ide o úzke a malé okrajové biotopy, napríklad pri potoku, pri jazere. Ešte sa tomu venujme podrobnejšie, lebo tu majú ľudia veľké bariéry: Ľahko sa nenávidí, ľahko sa ide do boja proti prírodnému nepriateľovi, keď sme si nie istí, je to jednoduché. Muž ako ochranca rodiny hľadá nepriateľa, nie je mu úplne jasné čo sa deje, prírodné procesy nie sú pre neho "známy terén", nechce vyzerať ako neschopný, vidí problém, siahne po chemikáliách a ide nepriateľa zlikvidovať. Ak by povedal, že nič nejde robiť len si pozrieť o čo ide, čo je to za problém, tak by to nevyzeralo, že robí to čo sa od neho očakáva. Ak všetci vravia, že tam vonku je nepriateľ, treba ísť proti nemu, tak kto nejde proti, nie je v tíme. Takto ale nevyrieši skutočný problém. Ale ide len o symptómy. Odstraňuje symptómy, bojuje proti príznakom problému. Aby sme uviedli príklad z nášho sveta - nebolí nás predsa hlava len preto, lebo máme málo acylpyrínu v krvi. Treba hľadať pravú príčinu.

Etický princíp starostlivosti o Zem hovorí, že každý druh má svoje miesto. Systém je schopný sa prispôsobiť, vďaka druhej pestrosti systému, nájde sa druh (element), ktorý sa adoptuje na určitú novú situáciu. Príroda reaguje na diery v ekosystéme, na otvorené niky. Často nepôvodnými druhmi, pretože sa lepšie hodia na tú opravnú pozíciu než domáce druhy, lebo poškodenie je rozsiahlejšie než bežné prirodzené poškodenie. Zrejme žiadny z lokálnych druhov nemá parametre schopné vyriešiť daný problém. Môžete samozrejme vidieť natívne prvky, ktoré nastupujú na poškodené miesta. Často sú to pionierske druhy, druhy, ktoré klíčia len za určitých špeciálnych podmienok, napríklad po požiari. Keď dôjde k erózii a strate živín, často nastúpia druhy, ktoré dostávajú živiny do pôdy, ako dusík viažúce strukoviny. Na svojich koreňoch žijú v symbióze s baktériami, ktoré viažu atmosferický dusík. Viaceré tradičné ľudské systémy, ktoré obsadzujú malé plochy v rozsiahlom lesnom poraste trópov, sa spoliehajú na prírodný systém, ktorý vráti úrodnosť. Pravidelne zanechajú tieto malé plochy na určitý čas, aby sa les postaral o úrodnosť. Ak by sme to chceli spraviť na väčších plochách, tak nemáme dostatočne blízko prírodný ekosystém aby dokázal vrátiť úrodnosť.

Buriny - rýchla obnova dizajnom - techniky

  • Príroda má čas, my ľudia nie, ponáhľame sa a preto sa tento proces obnovy snažíme zrýchliť.

Existuje zaujímavý spôsob, ako zistiť úspech regeneračného procesu pôdy. Ide o rýchlu analýzu a jednoduchá analýzu. V jednom štvorcovom metri môže byť až 2000 semienok, čakajúcich na klíčiaci podnet. Ak si zvolíme niekoľko ukážkových metrov štvorcových a jeden z nich pošlapeme, druhý zjemníme na prach, tretí spálime a posledný vyčerpáme pestovaním...čo sa stane...

  • na tvrdej ploche sa objavia druhy, ktoré majú dlhé korene - dekompaktor druhy ako púpava na trávnikoch
  • na jemnej pôde sa objavia druhy, ktoré stabilizujú - majú husté korene vlásočnice.
  • na spálenej ploche sa objavia druhy, ktoré zbierajú draslík, pretože pri spálení sa stratil do vzduchu
  • na ploche vyčerpanej pestovaním sa objavujú druhy, ktoré zbierajú na koreňoch dusík vďaka symbióze so špeciálnym druhom baktérií (bôbovité, ďateliny, vika, lucerna). Už v minulosti vďačíme tomuto partnerstvu za to, že prispelo k usadlému spôsobu život človeka.

Súbor:KonceptRychlaRegeneracia.png

Ako zrýchliť tento proces?

Ako prevziať za to zodpovednosť. Ak sa pozrieme na prírodný systém, vieme že po zničení nasleduje regeneračná fáza. Ak si dáme na graf čas a výšku a nakreslíme, koľko bude trvať než sa dostane ekosystém do klimaxu, tak vidíme, že výška je daná výškou stromov v klimaxovej fáze rastu. Niekde na konci máme teda strom vo svojej plnej výške. Od tohoto času už ostáva ekosystém viac-menej v rovnakej výške. Na začiatku je, dajme tomu, rok 2012 a na konci rok 2162, o 150 rokov v budúcnosti. Takže to je situácia ak neurobíme vôbec nič. To je však vzácna situácia, ťažko sa študuje taký stav, keď nedošlo k interakcii s človekom.

Súbor:KonceptyZrychlenieRekonstrukcieZaklad.png


Nárast výšky je zo začiatku pomalý, les sa založí a potom už výška rovnomerne stúpa. Na začiatku máme sporný stav. Veľká časť našej krajiny je zničená viac než je normálne pre prirodzený domáci rekonštrukčný systém. Veľké územia sú ďaleko za hranicou možností vlastnej rekonštrukcie. Našťastie, existujú iné elementy, ktoré sa môžu zúčastniť na tomto procese.

Súbor:KonceptyZrychlenieRekonstrukcieKrivka.png


Čo môžeme urobiť my, nie je útočiť na tento začiatočný sporný stav, ale preskúmať, či je možné zrýchliť dosiahnutie výšky. Krivka potom môže vyzerať inak. Nezáleží na tom, aká je záverečná výška, môže to byť ekosystém podľa našich predstáv, naša voľba, jedlý les, les zameraný na produkciu potravy pre zvieratá, ekosystém farmy, čokoľvek budujeme, aby to dosiahlo stabilitu. Súbor:KonceptyZrychlenieRekonstrukcieKrivkaZrychlena.png


Imitujeme prirodzený proces sukcesie, ktorý sme si predstavili vyššie. Dokážeme to však len za podmienky, že prestaneme považovať elementy počiatočného procesu sukcesie za nepriateľa. Ak sú v tom emócie, je to pochopiteľné, človek v takom stave nerozmýšľa veľmi jasne, a je jedno či je úplne nadšený alebo úplne nahnevaný. Človeku tak uchádzajú mnohé príležitosti. "Som presvedčený, že to viem dizajnovať. Mám tento proces zriadenia, cez ktorý môžem prejsť. Dá to zdravý rozum. Mám racionálnu sadu procedúr a implementácií, ktoré mi umožnia zriadiť tento stav. Som o tom presvedčený.", vraví Geoff Lawton

Netreba byť upriamený len na jeden určitý element, že zachráni svet, len jeden spôsob, že len určitý typ budov treba stavať. Pretože môžete vidieť cestu k stabilite. Viac vás zaujíma ako dizajnovať než čo dizajnujete, s akým konkrétnym elementom, hlavný záujem máte o cieľ. Pozeráte na oveľa väčší obraz. Pozeráte na celkovú produktivitu.

Kedže momentálne hovoríme o konceptoch a témach dizajnu, vráťme sa, o čom je to, čo tu robíme? Hovoríme snáď o technikách?

  • Pretože technika je o tom ako, ako niečo spraviť, jedna dimenzia.
  • Možno ak sa opýtame ako a kedy, tak máme dve dimenzie, má to časový element. Ako urobíme záhradu, ako urobíme kompost, ako a kedy, to je stratégia.
  • Dizajn v permakultúre je o vzoroch - ako, kedy a ako urobiť vzor, to je multidimenzionálne.

Toto nám prinesie zaujímavé komponenty rôznych druhov a je veľa ciest ako to spraviť.

Väčšina ľudí chce vedieť .."Ako to mám spraviť?".. .. "Ako to mám spraviť, povedz mi ako to mám spraviť!". To ale nie je možné Ti to povedať. Lebo to Ti nepomôže stať sa dizajnérom. Lebo keď dizajnuješ, je v tom veľa elementov, aby vznikol úspešný dizajn. Pozeráš sa v akej si klíme, aký je profil krajiny, aké sú požiadavky klienta, alebo Tvoje požiadavky k tomu, čo chceš dosiahnuť. Musíš poznať elementy ktoré použiješ, alebo ktoré musíš použiť, aby bol systém stabilný. No a potom sa musíš zaujímať o to, ako použiť vzory, jeden element poskytuje veľa funkcií, všetky funkcie sú poistené mnohými elementami. Keďže je to živý systém, tak bude demonštrovať svoj vývoj, svoju vlastnú evolúciu.

Nemáme veľa referencií, iba v niektorých klímach sú tradičné miesta a metódy. My musíme veľa vecí objaviť a prispôsobiť. To však nie je ťažké, skôr je to vzrušujúce, keďže máme tie správne koncepty a témy prístupu. Je tu veľa potenciálnych variácií. Ak by sme ich nemali, ak by sme z nich nevychádzali - a toto musíte premyslieť pozorne a byť sebaistý - tak máte veľmi malé šance, aby ste bol trvalo udržateľný, dôjdete do problémov, príde veľa sklamaní - to sa stalo v minulosti, ľudia dopadli zle, mali nápady vrátiť sa do krajiny, viesť ten správny život, ale nemali systém, nemali nástroj. Ale ak je vám tento systém skutočne úplne jasný, potom môžete sebaisto pokračovať. Ok, toto som neočakával, ale je to zaujímavé, ako to prispôsobím do svojho systému, nie je to problém, je to zaujímavá situácia, treba to iba premyslieť. Viac a viac ľudí spolupracuje, je veľa príkladov po celom svete a ide to stále rýchlejšie.

Diverzita vedie k stabilite - spojenia medzi elementami - poziciovanie elementov

  • Interaktívna diverzita vedie ku stabilite, a tá k úrodnosti, a tá ku produktivite danej dizajnom. Takže pri každom elemente, ktorý zaradíme, si kladieme otázku: Ako zariadim interakciu s niečim iným?

Stále majte na mysli, že hovoríme o tvorení vzorov. Toto vám poskytuje interaktivitu, interaktivitu, ktorá šetrí prácu. Čo máte, je systém, ktorý je ako príroda. Má diverzitu. Pozrime sa bližšie na diverzitu, pretože

  • diverzita vedie ku stabilite

čím väčšia diverzita, tým väčšia stabilita

Ak ideme skutočne veľmi vysoko do hôr, sieť života je tam zjednodušená, tak isto ak ideme na veľmi studené miesta na zemi alebo na extrémne púšte, je tu menej druhov a veľa špecialistov. Ak však ideme na mokré miesta - je tam veľmi vysoká druhová pestrosť s veľkou rýchlosťou životných cyklov.

  • stabilita vedie k úrodnosti
  • dizajn to vedie k potenciálnej produktivite

ak máme produktivitu, máme potenciál k permanentnosti kultúry a komunity.

Nemýľme si diverzitu s nejakou kolekciou nezvyčajných prvkov. Nejde o to mať žirafy, hrochy, kaktus, ...

Chýba nám tu slovo inter-aktívny.

Element sám o sebe nie je pre mňa tak užitočný. Čo iného robí? Môžem analyzovať jeho využitie? Jeho produkt? Viem zistiť, či produkt má nejakú hodnotu pre iný element? To je spôsob ako myslíme pri dizajnovaní elementov, ktoré využijeme. To je proces analýzy. Vyberať elementy starostlivo a vždy myslieť, čo presne robia a potom sledovať reakciu systému, či niečo indikuje, či sa niečo mení, či dobre spolupracujú alebo či ho nemáme premiestniť na hodnotnejšiu pozíciu.

Využívanie prírodných zdrojov - energia - príležitosti na okrajoch

Môžeme sa spoľahnúť napríklad na fungovanie gravitácie. Mobilné elementy púšťajú/zhadzujú živiny, voda nesie živiny. Voda je skvelý nosič. Má aj iné využitia - aquakultúra - chov, silu na pohon, čím je vyššie, tým má väčšiu energiu, a čím je nižšie, tým má vyšší potenciál života.

Príklad. Máme svah. Ideme dizajnovať záhradu a sliepky. Do záhrady sliepky nedáme, lebo by zničili záhradu. Chceme ich mať však spolu. Umiestnime sem kurník. Aby sme mali ľahký prístup, z vonkajšej strany dáme búdky pre hniezda s vajíčkami. Budeme mať vnútri rebrík, aby mali kde hradovať. Umiestnime ohradený výbeh. Do vnútra budeme hádzať mulč, buriny a rôzne rastlinné zbytky.

Súbor:KonceptSliepkyZahrada1.png

Sliepky hrabú smerom dole kopcom. Odhrabú materiál, aby našli hmyz a semienka. Netrvá dlho a nahrnú materiál k najspodnejšiemu plotu. Ideálne je otvárateľný plot a jednoducho prekydneme kopu mimo a urobíme kompost. Je už posekaný a bohatý na trus. Už ideálny ako kompost alebo rovno pod stromy.

Súbor:KonceptSliepkyZahrada2.png

Ak máme záhradu poniže, tak je jednoduché kompost posunúť ďalej nižšie k záhrade. Využili sme energiu zemskej príťažlivosti a táto energia je stále prítomná. Je to spôsob myslenia. Toto je starý systém. Ráno sa nechajú vnútri kým to vyberieme, chvíľu ich necháme pozbierať holý priestor, je tam veľa hmyzu. Extra vajíčka, rýchlejšie sa množia, produkcia stúpa. Zo záhrady tam nahádžeme zbytky. Týmto poziciovaním sledujeme energiu. Potenciál hore, viac aktívne dať hore a to sú zvieratá. Určite nechceme nosiť kompost ďaleko a niekde hore do kopca. Určite nechceme mať záhradku nad sliepkami, lebo je hlúpe potom niesť kompost do kopca.

Súbor:KonceptSliepkyZahrada3.png

  • Akýkoľvek systém, ak je do neho dodávané príliš veľké množstvo energie, tak v ňom nastane chaos.

Všímajme si energiu v systéme. Energia je všetko, čo zlepšuje život. Ak máme energiu v poriadku, náš systém má veľa harmónie medzi prvkami. Môžeme dodávať len toľko energie, koľko dokáže systém produktívne spotrebovať. Ako príklad je hnoj. Hnoj je veľmi dobrý, ale ak je ho príliš veľa, tak vznikajú toxíny. Najmä industriálne chovy zvierat majú tento problém. Napríklad v Dánsku majú veľmi veľa intenzívnych chovov ošípaných. Vytvárame trvalo udržateľné systémy, takže nepracujeme s chaosom, ale so spoluprácou a harmóniou.

  • Na okraji chaosu je najvyššia príležitosť na vytvorenie kreatívnej situácie.

Využijeme to tak, že ak ide situácia do chaosu, vrátime sa krok nazad, niečo treba zmeniť. To je veľmi tvorivá pozícia. Ak ide o masívny chaos, tak by sme museli urobiť veľmi veľa krokov nazad k harmonickému stavu. V takom prípade je dobré začať v jednom bode a rozširovať sa.

Toto nás vedie k téme ako dizajnovať uchovanie energie v systéme. S konceptom, že živý systém je energia, ale život je energetický. Aj my sme energetickí - pretvárame prvky, prijímame živiny a energiu.

Ekosystémy sú ako gigantické batérie živej energie. Ak odstránime všetky elementy takéhoto systému a nahradíme jedným prvkom, to vôbec nie je náhrada. Totiž energia je konštantná vo vesmíre. Ak sme odstránili živé ekosystémy, energetizovali sme klímu. Slnečná energia nie je využitá už naďalej ekosystémom, tak energetizuje klímu. Sťaží planéte návrat nazad do funkcie. Máme všetky elementy, technológie, etické zásady a nie je treba využívať takú veľkú plochu akú teraz využívame, a táto môže byť vrátená naspäť do funkcie. Potom čo dáme dohromady produkčné systémy, ktoré naplnia naše potreby, potom môžeme vložiť snahu do opravy veľkých území. Ak rozmýšľame o energii, treba myslieť aj na jej protiklad - entropiu. Stratou energie sa zvyšuje entropia. Dizajnér permakultúry je fixovaný entropiou do živého systému.

  • Budovaním systémov, kde sa nechá energia postupne rozplynúť, súčasne narastá diverzita. Systém určený na pokrytie potrieb človeka súčasne tvorí druhovú pestrosť.

Ako energia prechádza systémom, jej určitá časť sa stráca.

Príklad - sledovanie dažďovej kvapky z hora, z kopca. Hore má najviac potenciálnej energie a ako postupuje postupne dole, tak jej má menej a menej. Ako ide dole, voda sa prejavuje do harmonických foriem. Ako sa dostane na hranicu s morskou vodou, je v nej a okolo nej najviac života.

Život hore na kopci - tam je života menej. Čím viac smerom dole, tým je život stále bohatší a bohatší - vyzerá, že život je proti entropii.

Ako teda máme s týmto myslieť, počítať? Ako to využiť?

Naše systémy tiež priťahujú veľa života. Postavili sme systém, kde sme tiež nechali pretekať energiu, podobá sa to postupu spomínanej kvapky z kopca smerom do mora.

Pri projektoch, kde sa štartuje na degradovaných plochách a napredovanie sa pravidelne natáča, je zreteľne vidieť, ale aj počuť prítomnosť divej prírody. Postupne si človek zvykne a len keď si spätne pozerá filmy, si spomenie, že aké to územie bolo na začiatku prázdne a tiché. Pri natáčaní si uvedomí stály hluk spevu vtáctva na pozadí. Podobne so žabami. Na Zaytuna farme mali často problém, lebo sa objavovali chránené druhov žiab a ochrana prírody im robila problémy s pokračovaním, s prácami. Biodiverzita sa prejavila vzácnymi druhmi.

Zvyšujúci sa počet divožijúcich druhov je výborný indikátor úspechu nášho dizajnu.

Ak si niekto v mestskom prostredí urobil jazierka, niektorí susedia sa sťažovali na kŕkanie žiab, no ochrana prírody nedovolila zmeniť situáciu - práve kvôli vzácnym druhom žiab.

  • My umiestňujeme naše prvky do svojich pozícií. Ide nám o zachytenie energie a vytváranie jej cyklovania v našom systéme a jej premenu na produkty. Preto môžeme povedať, že do svojich pozícií umiestňujeme zdroje.

Samé od seba nezaujmú tú správnu pozíciu. My musíme umiestniť hydinu na svoje miesto, my umiestňujeme pastviny, kde sa bude pásť hovädzí dobytok, my umiestnime ovocné stromy. Naše domáce druhy totiž pôvodom pochádzajú z rôznych biotopov. Napríklad sliepky z juhovýchodnej Ázie, dodnes tam žije ich predok v džungli. Nejde nám o to, aby sme vytvárali vzor ázijskej džungle, ale ide nám o produkciu vajec, mäsa, trusu, o ich hrabanie a ich rozmnožovanie.

Kategórie zdrojov

Zdroje rozdeľujeme do piatich kategórií:

  1. Také, ktoré sa miernym využívaním zlepšujú (pastviny, ak ich riadime a neprapásavame).
  2. Také, ktorých sa využívanie nedotýka (ovocné stromy).
  3. Také, ktoré sa strácajú a degradujú ak ich nevyužívame (záhradka pre jednoročné rastliny, systém udržiavaný človekom).
  4. Také, ktoré sa redukujú využívaním (úžitkový les)
  5. Také, ktoré zničia alebo znečistia iné zdroje. (tieto vôbec nepoužívame, ide o nebezpečné reziduálne chemikálie, rádioaktívne, a tam kde sa dnes využívajú ide nám o obnovu takýchto miest a ukončenie ich využívania).

Všetky, okrem posledného, vieme v dizajne použiť. Sú to rozdielne zdroje, o každom zvlášť premýšľame, o tom, ako to udržať všetko v pohybe, ako manažovať u nich čas, ako umiestniť okolo iné prvky v prospech tohoto zdroja. Ak je to napríklad záhrada s jednoročkami, tá vyžaduje sústavné využívanie celú sezónu. V studenej klíme je sezónou letné obdobie. Čím je klíma studenšia, tým je zima výraznejšie odpočinková. V púštnych oblastiach je zas tým málo aktívnym obdobím suchá a horúca časť roka. Aktivity sú v studenšej časti roka, kedy je menší výpar a viac dažďa. V trópoch nemáme žiadnu odpočinkovú periódu. Všetko je nonstop v pohybe. Čím bližšie k rovníku, tým viac. O to viac musíme byť pozorní a nerobiť chyby. Kedže nie je žiadna kľudová fáza, nemáme kedy chyby naprávať. Pôda je tam veľmi plytká, interakcií je tam veľmi veľa. Ľahko dochádza k zničeniu, no súčasne sa opravy dejú veľmi rýchlo, za podmienky, že poškodenia nie sú veľmi rozsiahle.

V arídnych oblastiach majú chyby a poškodenia vždy veľký rozsah. Najmä na hranici s púšťou ich veľmi ľahko strácame a púšť sa rozšíri. Napríklad, aby sme dosiahli zlepšenie miernym využívaním zdroja - povedzme pastviny - znamená v tejto oblasti veľmi veľké sezónne pohyby, ale dizajnovať veľmi špeciálny systém presunu dobytka na častiach pastviny.

Preto musíme naše zdroje veľmi dobre spoznať. Existuje pravidlo managementu zdrojov.

Zodpovedná ľudská spoločnosť sa vyhýba takému využívaniu zdrojov, ktoré permanentne znižujú produkciu trvalých zdrojov, ako sú napríklad znečisťujúce látky, trvanlivé jedy, rádioaktívne látky.

Roztiahnutie úrody v čase - diverzita rastlín - výhody trvaliek

  • Čo môžeme spraviť, aby sme rozšírili tieto zdroje pre náš úžitok? Natiahnuť čas zberu a mať tak úrodu čo najdlhší čas.

Dnešné hospodárenie sa sústredí na zúženie času zberu veľkej úrody jedného druhu na pár dní. Obrovské monokultúry dozrievajúce naraz, aby sa naraz celá úroda dala odovzdať trhu. My však hľadáme elementy, ktoré natiahnu úrodu. Najlepšie zasadiť jeden deň a zbierať úrodu veľa, veľa dní, či týždňov.

  • výberom raných, stredných a neskorých odrôd

Napríklad avokádo a pomaranče, ich úroda sa výberom odrôd dá natiahnuť na 9 mesiacov.

Jednoročné druhy sú limitované klímou, majú svoju typickú sezónu. Časový úsek medzi prvým a posledným zberom je užší.

  • skoré a neskoré dozrievanie

Skoré - to znamená pomôžeme si skleníkom, fóliovníkom aby sme dosiahli skoršie klíčenie. Neskoré dozrievanie - to znamená pomôžeme si efektom akumulácie tepla predmetmi, a tak natiahneme obdobie tepla. Nemôžeme však začať pestovať v skleníku uprostred sezóny a čakať, že sa dočkáme, že dozreje úroda, napríklad melóny.

  • druhová pestrosť

Môžeme pestovať rôzne druhy. Treba nám vedieť aké iné vlastnosti plodov tak dosiahneme. Aké druhy ovocia, aké majú vlastnosti. Či dosiahneme rovnako hodnotnú úrodu doplnením iných druhov. Ide aj o všeobecné zvýšenie druhovej pestrosti: listy, korene, semienka a ovocie - to všetko sa počíta do úrody.

  • uskladnenie

Vedieť, ako sa čo dá uskladniť. Ako dlho sa dajú uskladniť. Ako sa dá úroda spracovať. V studenej miernej klíme určite potrebujeme úrodu skladovať. Tiež sa treba naučiť ako sa dá uchovať hodnota spracovaním. Napríklad fermentáciou dokonca zvýšime hodnotu potravín. Nadprodukciu uchováme i sušením a uskladnením v chlade. V trópoch je uskladnenie veľmi ťažké. Veľmi ťažko sa tu suší, niekde je to až nemožné, no v skutočnosti to ani nie je treba, lebo všetko je postupne stále dostupné. Nič nepreruší rast. V skutočnosti v trópoch nie je vôbec treba uskladňovať jedlo. Je to vonku v záhrade, v ovocí v zelenine či v koreňoch a často sú to trvalky. Trvalky majú veľké výhody. My sme úplne fixovaní na jednoročné rastliny. Doniesli sme si to z miernej klímy. V skutočnosti aj v miernej klíme je veľa trvaliek vhodných ako zdroj jedla. V permakultúre sú veľké snahy pestovať trvalky v studenej i miernej klíme.

Dnešnému poľnohospodárstvu vyhovujú jednoročky, v priebehu času poľnohospodárstvo spravilo z pôvodných trvaliek jednoročky. Dôvodom je spôsob prístupu k pestovaniu, jednoduchosť sadenia, zberu, spracovania a predaja. Napriek nevýhodám, ako je labilnosť a potreba veľkého množstva energie, chémie a práce. Napríklad cesnaky sú trvalky. Postupne sa rozširujú.

V permakultúre sa snažíme uprednostniť taký spôsob hospodárenia, ktorý využíva vlastnosti rastlín podporujúce systém pestovania ako trvalky. Klasický príklad je cukrová trstina. Je to trvalka, postupne sa rozširuje.

Uvedené spôsoby zakomponujeme do nášho myslenia, do konceptov a tém. Dnes je to oveľa ľahšie ako predtým. Ľudia to však nevedia.

Napríklad, jakon (yakon) je trvalka a dá sa z neho robiť skvelý sirup. Má sladké korene. Vo vrchnej korunke má korene vhodné na rozmnožovanie, sladký koreň nižšie, cez zimu odpočíva a v lete rastie ako iné z rodiny slnečníc. Sladké korene sa dajú jesť aj surové. Chutia podobne ako šťavnaté jablko.

Alebo sladké zemiaky sú tiež trvalky. Môžeme ich rozmnožovať odrezkami alebo aj hľuzami v intenzívnom poľnohospodárstve, no je to trvalka.

Diverzita a bezpečnosť - úroda a vstup energie - niky

  • Je veľa príkladov na diverzitu a bezpečnosť. Je to vždy ľahšie, príjemnejšie a spoľahlivejšie. Čím sadíme druhovo pestrejšie, tým sme bezpečnejší.

Moruša je ovocný strom, ktorého výskyt sa rozprestiera od trópov po studenú miernu klímu. Aj na rovníku aj na brehu kanálov v Dánsku aj v suchej púšti. Je to veľmi produktívny strom. Veľké množstvo plodov na obrovskom strome. Jedlé sú i listy. Dajú sa udržiavať stále nové zostrihom. Listy sú aj skvelé pre zvieratá. Hlavne biela moruša. Moruše dávajú aj hodváb prostredníctvom priadky morušovej. Tie môžu byť využité nielen pre hodváb ale aj ako potrava pre ryby alebo iné zvieratá ako bielkoviny. Len veľmi málo ľudí videlo sušené moruše pričom na strednom východe ich sušia a používajú ako cukríky a pridávajú ich do muesli. Plody má len určitý čas, listy má opadavé, takže sa dá umiestniť do pozície, kde chceme mať niekedy tieň a inokedy (v zime) slnko. Vyrastá z odrezkov a dajú sa tak pospájať konáre, aby sa do seba zakliesnili a vieme z moruše spraviť živú treláž a nechať na nej rásť vinič. Takýmito kombináciami rozšírite všetky zdroje a potenciál úrody. A to sme ešte nespomínali spracovanie plodov moruší na džem, ocot, víno alebo prídavky do iných jedál.

Tieto veci normálne nerobíme. Sme zvyknutí na usporiadané regály obchodov a supermarketov a chceme tak vidieť aj naše záhrady. Trvalo-udržateľné systémy ale takto vôbec nevyzerajú, je to mix prvkov, čím dochádza k roztiahnutiu úrody v čase. Dochádza k cyklickému opakovaniu príležitostí. Každý cyklus zvyšuje príležitosť k tomu, aby sme získali úrodu. Vieme prerušiť podľa potreby niektorý cyklus a vrátiť ho znovu do systému.

Skúmame naše elementy aj z pohľadu ako využiť ich produkt systémom. Ak máme príliš mnoho moruší, je to skvelé krmivo pre sliepky. Ak neviete všetku úrodu moruší pozbierať, viete moruše premeniť na sliepky. Teda ich mäso, vajcia alebo všetky ostatné produkty, ktoré sliepky poskytujú.

Živé procesy cyklia aj živiny, a to umožňuje niektorým druhom obsadzovať časové niky. Vieme, že súťažíme o priestor s takýmito druhmi (buriny, pionierske druhy). Obsadia časové niky, ktoré sme my neobsadili. Nepozerajme sa na to pohľadom opozície ale ako príležitosti dizajnovať niky. Niky obsadíme druhmi, ktoré obnovujú úrodnosť a majú pre nás nejakú cenu. Tento spôsob premýšľania v intenciách časových a priestorových ník nám poskytne kompletný systém, ktorý sa dá ľahko udržiavať.

Dizajnujeme priestor a čas. Rovnako ako vieme priestor naskladať, vieme i čas. Môžeme nechať, aby sa cez seba prelínali plodiny. Tak, že v zemi máme viac než jeden druh v rovnakom čase a letné a zimné plodiny sa prekrývajú. Takisto produkcia ovocných stromov sa prekrýva. Obsadíme územia veľkým množstvom druhov, ako les.

Jedlý les neprodukuje veľa na jeden strom, ale produkuje viac na plochu v porovnaní s množstvom vstupnej energie. Ak sa na to pozriete takto, že "moje pomaranče dávajú z jedného stromu v mojej monokultúre viac", tak máte pravdu. Ale aká je celková produkcia tej oblasti v porovnaní s množstvom vstupov? A ako je rozložená produkcia v čase? Máme zaužívaný pohľad že čím väčšiu tekvicu sme dopestovali, tým je náš systém lepší. Ak vystavíme jeden element plnému slnku, množstvu vody a hnojív, áno, úroda bude vysoká. No ten element si takto vyžiada veľa miesta a veľa vstupov. Napríklad v jedlom lese je kávovník ako krík vo vnútri lesa pod stromami. Bude nám dávať polovičnú úrodu v porovnaní s kávovníkom u organického farmára. Organický farmám však má kávovníky na plnom slnku ako monokultúru. Jeden kávovník v jedlom lese produkujú asi 1.5 kg. U organického farmára sú to 3kg. V jedlom lese dosiahneme plnú produkciu asi za 5 rokov, potom žijú 20-60 rokov podľa. Kávovník obľubuje tieň. V jedlom lese dosahujem 1.5kg produkciu zadarmo, ako vedľajší produkt jedlého lesa. Organický hospodár v tej istej oblasti musí prihnojovať organickým hnojivom každý rok, v suchej časti roka musí polievať a musí permanentne odstraňovať nárast rastlín ("buriny"). V jedlom lese je súčasťou, tu máme viac ako 50 druhov ďalších stromov, kávovník je v podraste. Nemusíme tu hnojiť, polievať ani odstraňovať buriny. Keďže nemáme žiadnu požiadavku na vstup, jedine treba úrodu pozbierať. K udržiavaniu jedlého lesa patrí odtíňanie nadbytku organického materiálu a jeho pokladanie na zem. Zmyslom je zrýchliť cykly návratu organického materiálu do pôdy a púšťanie viac svetla. Trochu otvoríme tým systém. Toto je systém s veľmi malou požiadavkou na udržiavanie. Každé tri roky treba niektorým kávovníkom odrezať vrchnú časť koruny. K výhodám patrí aj skutočnosť, že kávovník takto dosiahne svoj plný potenciál dĺžky života. Na plnom slnku a za pomoci umelého dodávania živín, sú preťažené a nedosahujú ani 20 rokov života. To sa týka všetkých elementov. Ak sa ich funkcia preťažuje, skráti sa ich životnosť. Tým sa stáva pomer vynaloženej energie ku zisku menej pozitívnejší. Ak sa nepreťažujú elementy a umožní sa ich prirodzená forma prejavu, natiahne sa ich poskytovanie úrody v čase, získame výhodu dlhodobého úžitku. Zvýšime stability systému.

Celá naša činnosť znamená len vykonávať veľmi malú údržbu, aby sme udržiavali systém v činnosti ako prírodný systém s veľmi neprírodným zložením elementov. Elementy, ktoré nájdeme v permakultúrnom systéme, sa nedajú nájsť nikde v takej forme v prírodnom prostredí. Tento fakt sa týka všeobecne našich produkčných systémov, v permakultúrnom systéme to je len výraznejšie smerom k vyššej druhove pestrosti, smerom k stabilite systému.

  • Čo môžeme spraviť, aby sme rozšírili tieto zdroje pre náš úžitok? Identifikáciou ník umožniť využitie zdrojov a rozptyl úrody.


Vieme identifikovať typy ník.

Typy ník

  • nika v priestore, teritórium (alebo hniezdisko)
  • nika v čase (cykly príležitostí)
  • nika v priestore a v čase (plán, rozvrh)

Aby naša hydiny mohla znášať vajíčka, potrebuje k dispozícii hniezdiská, ak také nevybudujeme, mnohokrát ani neznášajú vajíčka. Nevytvorili sme im na to príležitosť.

Často nachádzame priestorové niky, ktoré sa nám priam ukazujú, ľahko ich zbadáme. Získame príležitosť k tomu, aby sme udalosť opakovane vyvolali. Tým využívame niky v čase. Ak začneme vidieť niky v priestore a v čase, vytvoríme si plány. Povedzme že máme prázdny priestor. Pomocou rastlín, ktoré umožnia ísť rýchlej uhlíkovej cestou a dokážu rýchlo vytvárať vrstvy organického materiálu, zrýchlime posun od pionierskeho štádia pomocou sukcesie. Sukcesiu v čase riadime našim plánom, rozvrhom a vybudujme tak stabilný systém, akým je napríklad jedlý les. Čím viac zrýchľujeme tieto časové niky, tým viac obsadzujeme priestorové niky, tým viac zrýchľujeme rast a budovanie. Keď už to dokážeme, potom to vieme zopakovať, potom hľadáme cesty, ako to dosiahnuť ľahšie. Je ľahšie intenzívne naplniť priestorové a časové niky, aby sme si boli istí, že naplníme náš rozvrh. Je ľahšie naplniť náš systém viacerými druhmi/elementami a znemožniť tak iným prvkom aby obsadili prázdne niky. Dosiahnuť tak nadbytok zdrojov vracajúcich sa do nášho systému. Nehrozí, že by sme to prehnali, je totiž veľmi ťažké prehnať množstvo vstupujúcich zdrojov do systému, ktorý je v štádiu vývoja. Veľmi zriedkavo prejde systém v tomto štádiu do chaosu. Možno zistíte, že niektoré elementy nepracujú, v poriadku, poviete si, "nemali sme tam toľko dávať, no nevedeli sme, tak sme skúsili, teraz už budeme vedieť, ktoré elementy sú najvhodnejšie pre toto územie. Teraz už to budeme vedieť naplánovať do rozvrhu, aby sme boli úspešnejší." Do plánu umiestňujeme veľa elementov, ktoré sú vhodné do sukcesie, pionierske druhy, ktoré nám umožnia dostať sa rýchlejšie do klimaxového štádia. Až keď budeme mať skúsenosť, budeme vedieť čo pracuje najlepšie, budeme vedieť spraviť výber. Nemali sme na začiatku referencie, teraz sme ich už získali. Dokážeme vďaka tomu urobiť lepší výber a časový plán/rozvrh a tým aj pomôcť iným ľuďom.

Kým nezačneme myslieť týmto spôsobom, je veľmi ťažké vôbec uplatniť metódy dizajnovania.

Princípy permakultúry podľa Billa Millisona

Radšej spolupracujme s prírodou než proti jej prírodným elementom. (work with nature/land rather than against the natural elements)

Sledujme systém, ktorý vytvárame. Sledujme ktorým smerom by sa svojvolne vyvíjal a smeroval. Nebojujme proti prirodzenému smerovaniu systému, nesnažme sa zvrátiť ho do

- príklad , ľudia vravia, nebudeme mať príliš vlhko ak budeme mať toľko zasiakavacích kanálov? Nebude to treba vysúšať?

V bežnom poľnohospodárstve vysúšame, aby sme uprednostili nejaký jeden druh, než aby sme videli potenciál vody, ako tvorba pôdy, že vo vode je o 30% vyššia tvorba bielkovín, ako na pôde a ďalšie výhody ako:

  • najväčšia produkcia listov
  • najväčšia produkcia jedla pre ludi - čínsky vodný cesnak
  • najväčšia produkcia jedla pre dobytok

... a tiež, že bez vody sa vôbec nedá v krajine produkovať

... a tiež zvyšovanie druhovej pestrosti, diverzita, ako vieme, je základ pre stabilitu a úrodnosť

hľadáme a kladieme si otázku, aký najlepší typ diverzity pasuje na ten - ktorý pozemok.


Problém je riešením. (the problem is the solution)


Všetko pracuje dvoma spôsobmi, má dve strany. Spôsob akým o tom premýšľame robí sitáciu riešiteľnú.

Môžem využiť aj chladný vietor ako pozitívnu energiu.

Kladieme si otázku, ako by sme to využili?

kladieme si otázku,  Prečo je ten problém? Ako sa to dá zvrátiť na riešenie?

Pýtame sa, čo je jeho negatívna strana a čo je na tom elemente zaujimavé?

Ako to môžeme upraviť, aby to pracovalo pre nás?

Napríklad invázne rastliny:

Čo robí ten element dobre, ako to môžeme využiť?


Veľký vietor.

  • má veľa energie.
  • nesie so sebou živiny

Vysadíme vetrolamy?

Je známe, že 20% krajiny môže byť zatienených a pritom nestratíme žiadnu produkciu.

Bežne poľnohospodárstvo pozerá ne jednotlivé plodiny ako produkčnú jednotku a nie na celok, nie na celú oblasť ako produkčnú jednotku.

Totiž aj samotný element vetrolam môže byť súčasne aj funkciou proti vetru a aj produkovať.


Rob minimálne zmeny vedúce k maximálnemu efektu. (make the least change to maximum effect)

Stále sledujeme efektívnosť.

Teoreticky je bohatosť systému neobmedzená, limitom v počte možných opakovaných využívaní našich zdrojov v systéme je informovanosť a predstavivosť dizajnéra.

Niekedy sa stáva, že si neskôr uvedomíme, že sme na niečo zabudli. To je normálne. Prezeráme si systém a zbadáme, že sme mohli urobiť iné spojenia. Systém sa vyvíja a je tu k dispozícii stále väčší potenciál rôznych prepojení. Všetky tie prepojenia sme si nedokázali na začiatku predstaviť.

Aj konáriky na stromoch. Ako strom rastie vytvára viac a viac bočných konárikov a využíva príležitosti. Analogicky aj náš systém. V najvyššie položených polohách je len niekoľko vhodných miestach pre hrádzu a zasiakavací kanál ale ako ideme po pozemku nižšie je stále viac a viac potenciálnych využití tej istej vody. Toto enormné množstvo kombinácií je k dispozícii, no nie je možné ich všetky využiť. V súčasnej dobe sme stále len na začiatku objavovania všetkých potenciálnych permakultúrnych dizajnérskych riešení.


všetko záhradníči. (everything gardens)


Každý živý tvor ovplyvňuje svoje okolie, vo svojom výbehu je ako záhradkár. Nie je ťažké si nájsť informácie o tom, ako napríklad aj zajac vo voľnej prírode ovplyvňuje rastliny a rozširuje tie, ktorými sa živí. Najlepšie to vidíme na pohyblivých prvkoch, ako sú zvieratá. Svojim pôsobením, trusom a správaním sa prispievajú k rozmnoženiu sa takých prvkov, ktoré oni samé potrebujú. Napríklad dobytok má rád popadané jablká. Povedzme na okraji lesa v hustých krovinách je jabloň. Dobytok si prerazí cestu k stromu, pritom poláme kroviny a pohnojí okolie stromu. Jabloň rýchlejšie vyrastie a zatieni pod sebou kroviny. Ak sa toto opakuje viackrát, tak dobytok svojim pôsobením prispieva k rozširovaniu sa okraja lesa. Okraj lesa sa stáva kľukatejší a zložitejší. To isté sa deje v divej prírode. Všetky elementy si vytvárajú priestor pre svoje potreby. Výhodou je, že sa tieto deje vytvárajú automaticky, bez našej námahy. Aby sme zistili, čo sa presne deje, vyžaduje veľa pozorovaní bez predsudkov. Tieto procesy často aj dlho trvajú.

Divá príroda si zoberie časť úrody, ktorú aj my zbierame. Sú rôzne možnosti, ako ten pomer udržať v poriadku, napríklad že polovicu nech si zoberú. Môžeme im ponúknuť iné plodiny, ktoré uprednostnia. Môžeme umiestniť odstrašujúce prvky. V mestách často udržujú ľudia stromy veľmi nízko, aby sa vtáci (v subtrópoch a trópoch aj kalone) báli zletieť tak nízko.




Zdroje informácií

  1. Geoff Lawton online PDC course

Ďalší materiál na štúdium

  1. Bill Mollison Permaculture Lecture Series, On-Line

Úvod do permakultúrneho dizajnu <- predchádzajúca nasledujúca -> Metódy v permakultúre

Osobné nástroje
title