Zobrazenie zdroja stránky 11. máj 2019

[[Súbor:CelkovyPohlad.jpg|300px|right]]
'''[https://www.dravce.sk/web/index.php?lang=sk Ochrana dravcov na Slovensku (RPS)] organizovala Śvetový deň sťahovavého vtáctva,  akcia sa konala vďaka podpore zo strany Západoslovenskej energetiky, a.s. Trasa [[:kategória:Sandberg - Weitov lom - NPR Devínska Kobyla - sútok Moravy a Dunaja v Devíne|Sandberg - Weitov lom - NPR Devínska Kobyla - sútok Moravy a Dunaja v Devíne]], zamračeno a neskôr slnečno, zo začiatku bezvetrie, teplota 15 - 20 C, pozorovatelia: Lucia Deutschová, Katka Zlochová, Marek Brinzík, Vlado Nemček, Juraj Dedinský, pomáhala aj Lucia Matejovičová s deťmi, plus {{AK}} ako jeden zo sprievodcov širokej verejnosti'''

Od: 9:00 do 15:00 seč

Určili sme 32 druhov vtákov. Tieto pozorovania sme zapísali do databázy Aves symfónia, [http://aves.vtaky.sk/sk/zoology/161924/notebook záznam si môžete pozrieť tu].


== štart: Sandberg ==
{{NPR Devínska Kobyla - Sandberg}}

[[Súbor:P1100939Schneeberg100km.jpg|thumb|Schneeberg - vzdialený 100km|200px|right]]

 Lucia Deutschová a Marek Brinzík začali dnešnú akciu príhovorom a vysvetlením. Rozdelili sme sa do 4 skupín. Rozdali niekoľko ďalekohľadov, kľúčov na určovanie letiacich a sediacich dravých vtákov. Rodičov s malými deťmi mala na starosť veľmi skúsená sprievodkyňa Katka Zlochová. Dnes nás prekvapila dobrá viditeľnosť - dal sa krásne pozorovať najvýchodnejší 2000m vysoký vrch Álp - Schneeberg. Je to najyšší vrch Niederoesterreich-u a kedže v okruhu 50 km nie je žiaden iný 2km vysokých vrch, je to druhá najvýznamnejšia dominanta Rakúska.


<br clear="all">
{{meroapia}}
[[Súbor:P1100941Sandberg.jpg|thumb|200px|right|Sandberg, hniezdisko včelárikov]]
 Náš dnešný cieľový druh.  Zo svojho zimoviska sa vrátili len pred niekoľkými dňami. Dnes veľmi aktívne lietali na pieskovcové steny, sadali na kríky a svojim hlasom a letom oživovali celé okolie. Keď sa spojili na chvíľu do kŕdlika, napočítali sme ich aspoň 55 jedincov. Upozornili sme milovníkov prírody na jeho nezameniteľný hlas a monokulármi sme sa snažili nájsť ich pri odpočinku. Často spolu posedávali a ich krásne farby vynikli na tmavom zelenom pozadí. Mnohí boli prekvapení, aké sú to pestrofarebné vtáky.

<br clear="all">
{{riparipa}}
 Celý čas pozorovania lietali spolu s včelárikmi. Posledné dva roky už nie je známe, že by v pieskovcových stenách Sandbergu hniezdili. V minulosti však hniezdili. Ešte dne vidíme menšie diery v stene tesne pod vrstvou humusu.


{{lanicoll}}
 Kým nás bolo len máličko a všade ticho, prisadol k nám samček na suchý strom. Potom sme ho už nevideli. 


{{corvmone}}
 Kavky hniezdia v dutinách skalných a pieskovcových stien. Niekoľko ich poletovali pri Sandbergu a pomocou monokulára sme ich predstavili návštevníkom. Bola to aj príležitosť vymenovať ostatných zástupcov krkavcovitých.. najväčšieho krkavca, vrany popolavé, ktoré hniezdia aj v meste a spolu o strakou ich môžu pozrieť napríklad na Štrkovci. Všetkým známy havran poľný v Bratislave zimuje a denne dvakrát preletuje cez mesto dlhé minúty v súvislom dlhom kŕdli na nocoviskách a z nocovísk. Často v hmle tesne ponad panelové domy sídliska Dúbravka.


{{butebute}}
 Vykrúžil nad nami. Využili sme určovacie kľúče RPS a porozprávali sme, ako rozoznajú myšiaka za letu, ktorého najviac poznajú ako posedáva na stromoch pri cestách. Je to bežný dravec, ktorého na svahoch Devínske Kobyly a nad riekou Moravou môžeme pozorovať po celý rok. Pritom sme si povedali, že ak chceme vidieť krúžiť dravce, najlepšie je vybrať sa von medzi 9 a 12 h doobeda. Vtedy sa už zohreje vzduch a dravce využívajú stúpajúce prúdy.


{{ciconigr}}
 Prekvapili sme našich návštevníkov, keď videli v ďalekohľadoch krúžiť bociana čierneho. Upozornili sme ich na hlavné znaky ako ich rozoznať od bocianov bielych. Celý krk aj krídla číerne, biele je len brucho a krídla "pod pazuchou". Nohy aj krk sú počas letu vystreté.


{{cicocico}}
 Netrvalo dlho a po bocianovi čiernom sme videli preletieť aj bociana bieleho. Videli sme, že má biely krk a v krídlach má čierne iba letky.


{{colulivi}}
 Malé kŕdliky preletovali pri pieskovcovej stene aj nad riekou Moravou. Sú rôznej farby a majú bielu kostrč. V tomto čase naše divé holuby už nelietajú v kŕdľoch.


{{corvcorn}}
 Videli sme ich pri rieke Morave, občas preleteli nad stromami a tu a tam sa dal počuť ich hlas. Sú však ďaleko.


{{parumajo}}
 Sýkorky veľké sme počuli celý deň spievať na viacerých miestach celej trasy. Ich typický spev sa dá ľahko naučiť. Viackrát sme na ten spevu upozornili.


{{phylcoll}}
 Podobne ako sýkorka, aj spev kolibiarika je veľmi ľahko zapamätateľný. Neustále ''čip-čap čip-čap čap-čip...''. Je to drobný nenápadný vtáčik, obýva najmä kroviny a spodnú etáž lesa.


{{dendsyri}}
 Po ukončení dnešnej akcie sme na ulici pod Sandbergom našli hniezdo v čerešni.


== NPR Devínska Kobyla - dvojposchodový kameňolom Weitov lom ==
{{NPR Devínska Kobyla - dvojposchodový kameňolom}}



{{pernapiv}}
 Podobne ako včelárik aj včelár prilieta ako jeden z posledných druhov. Ako meno napovedá, živý sa blanokrídlovcami - presnejšich ich larvami v plástoch. Plásty zemných ôs si vyhrabáva. Počas letu bolo vidieť, že majú len niekoľko priečnych pásov na chvostových perách, dva pásy pri koreni chvosta a jeden na konci. Počas krúženia má krídla v rovine. Myšiak hôrny ich má počas krúženia jemno zdvihnuté do písmena "V". Pozorovali sme samčeka aj samičku.


{{butebute}}
 Myšiak hôrny vykrúžil aj nad lomom, podobne ako aj nad Sandbergom. Mohli sme si zopakovať spoznávacie znaky a pripomenúť rozdiely.


{{falctinn}}
 Sokol myšiar je hniezdič v skalných puklinách Weitovho lomu. Niekoľkokrát sme videli lietať samčeka. Samček má sivý chvost bez priečnych pruhov, samička má chvostové perá hnedé a priečne pruhované. Mohli sme si pozrieť, že sokol má ostré dlhé krídla, pomerne dlhší chvost ako myšiak hôrny. Podarilo sa nám pozorovať, že samček niesol v pazúroch potravu pre samičku, ktorá mu vyletela naproti. 


{{turdmeru}}
 Pokojný flautovitý spev drozda plavého sprevádzal naše pozorovania v lome. 


{{corvcora}}
 Videli sme aj nášho najväčšieho krkavcovitého vtáka. Nápadne preletoval nad nami. Predstavili sme cez monokulár aj jeho staré, dnes nepoužívané hniezdo v skalnej pukline v lome. 


{{phoeochr}}
 Spev žltochvost sa tu a tam dal zaznamenať, napriek väčšiemu hluku návštevníkov lomu. Je to druh prirodzene obývajúci skalné stráne a hniezdi v puklinkách a takisto ľudské stavby.


{{embecitr}}
 Od okraja lesa a v stepnej časti sme počuli jej spev, pripomenuli sme si, že niekedy spev nepoznáme, ale spája sa s udalosťou. Napríklad s horúcim letom, ako spev strnádky.

== NPR Devínska Kobyla - od Weitovho lomu po záhrady v Devíne na hadej ceste ==

{{aegicaud}}
 Pôvabné dlhochvosté vtáčiky prilákala jedna z našich účastníkov skupiny, mladá dáma je biologička tak poznala fintu napodobnenia hlasu. Mala hlas mlynárok nahratý v mobile, pustila ho. Párik bol zvedavý a vyletel vyššie do koruny neolisteného stromu a potom sme si ich mohli popozerať.


{{parupalu}}
 Bola pozorovaná len jedným z nás v mieste, kde je viac borovíc. Pozornému oku milovníkov prírody neunikla sýkorka hôrna v lesnatejšej časti našej trasy.


{{dendmajo}}
 Naše strakaté ďatle majú viacero poznávacích znakov. Dnes sme mali možnosť len počuť jeho hlas. Naše ďatle sa nesťahujú, jedine ich blízky príbuzný kruhohlav.


{{frincoel}}
 Nemohla chýbať. Najbežnejší lesný druh, jej spev "rrrr čaf čaf rrrajčááák" sme si viackrát pripomenuli. Takisto jej hlas tzv. volania dažďa riedko opakované "frrrrrr  frrrrr ...". Prielieta už v marci.


{{sylvatri}}
 Prilieta začiatkom apríla, svojim spevom obohatí kroviny. Má rýchly spev, zo začiatku švitorenie a končiace ako čistý flautovitý spev. Taký zrýchlený spev drozda.


== Devín, sútok Moravy a Dunaja, lužný les a močiar ==

{{ficealbi}}
 Spieval v lužnom lese pri hrádzi. Prilieta koncom apríla, je to hniezdič starších lesov, bučín, dubín a aj lužných lesov.


{{parucaer}}
 Okrem sýkorky veľkej sme mali možnosť predstaviť spev aj našej ďalšej bežnej sýkorky.


{{orioorio}}
 Tiež dosť neskoro, koncom apríla, prilieta vhla. Samec má krásne žlté sfarbenie s čiernymi krídlami. Typický lesný druh s príjemným hlbokým hlasom pripomínajúcim slová "strýco Juro".


{{cardchlo}}
 Zelienka sme si mohli aj pozrieť, sedela vysoko na neolistenom konári, spievala a tak sme si povedali viac o jej speve pripomínajúce zvonkohru.


{{colupalu}}
 Holub hrivnák je nápadný druh divého holuba. Je veľký, má biely pás okolo krku a na krídlach. Posledné roky obsadil aj intravilán hniezd a obcí. Hniezdi tu v parkoch a sadoch. Napodobnili sme si nielen jeho spev, ale aj ostatných príbuzných - hrdličky záhradnej a poľnej. Nespomenili sme holuba plúžia, obývajúceho dutiny v stromoch. 


{{sturvulg}}
 Škorec je známy bežne ľuďom najmä ako druh, čo lieta v kŕdľoch a žerie napríklad čerešne. Hniezdi v dutiných po ďatloch, rád prijíma aj hniezdne búdky. V tomto čase už aj môžu kŕmiť mláďata. Dospelé škorce vylietavajú z lesa von hľadať si potravu. Neustále ich vidíme buď letieť z lesa alebo do lesa.

Z močiara lužného lesa sa ozývali zvučným hlasom skokany zelenej skupiny, pravdepodobne skokan rapotavý a tajomne znejúcim "unk unk unk" kunka červenobruchá.


{{seriseri}}
 Hlas kanárika poľného sme dnes počuli len pri hrade Devín. Súvislé švitorenie je známe z miest a obcí.


{{falctinn}}
 Na hradnom brale hniezdia, párik tu veľmi hľučne lietal v okolí hniezda. 


{{picapica}}
 Pozorovali sme párik pri hradnom brale ako zlietali k močiaru lužného lesa.


{{ardecine}}
 Volavku popolavú sme pozorovali preletovať. Od bocianov ju za letu ľahko rozoznáme, pretože má pritiahnutý krk. Počas letu sa občas aj ozve škrekom. Pri riekach, močiaroch a kanáloch ju stretneme po celý rok, na jeseň aj na poliach a trvalých trávnatých plochách, kde loví hraboša poľného.



[[Category: Jar 2019]]
[[Kategória:Sandberg - Weitov lom - NPR Devínska Kobyla - sútok Moravy a Dunaja v Devíne]]