Volanie divočiny - výpravy, kurzy, návody a iné služby pre vás
Akustický monitoring
Využitie diktafónov na monitoring zvukov v prírode.
Tu nájdete podrobný návod, ponúkame Vám aj ŠKOLENIE ( individuálne alebo tímové zaškolenie, praktické ukážky, práca s nahrávkami, vyhodnotenie, nastavenie diktafónu, kryt, ...).
Bezobslužný záznam hlasových prejavov vtákov v teréne technickými prostriedkami a ich počítačová analýza. Šetrná (bezkontaktná) a časovo efektívna metóda v teréne aj pri vyhodnotení získaných zvukových dát, vhodná pri hľadaní skryto žijúcich, vzácnych alebo nočných vtákov.
Stručný výpis výhod tejto metódy výskumu:
- Bezobslužná metóda, bezkontaktná
- Vyššia úspešnosť pri hromadnom sčítaní sov v porovnaní s metódou bodového transektu
- Riešenie pre náročný nočný výskum v ťažkom teréne
- Zvukové nahrávky sú trvalé – ako doklad
- Možnosť automatizovaného spracovania zvukových nahrávok
- Riešenie pre druhy žijúce skryte alebo ozývajúce sa len krátku dobu
- Možnosť konzultovania s inými odborníkmi pri problematických hlasových prejavoch.
- Jeden výskumník je naraz na "viacerých miestach
- Nahrávky ranných hodín zachytia vačšinu druhov spevavcov na lokalite
- Možnosť zdieľania nahrávok s inými, zapojiť sa do budovania spoločnej databázy hlasov (www.xeno-canto.org)
- Malé druhy sov nie sú vystavené nebezpečiu zo strany predátorov ako pri hlasovej provokácii
Obsah
- 1 Spustenie akustického monitoringu na Slovensku
- 2 Ako na to
- 2.1 Ochrana proti vetru, dažďu
- 2.2 Nastavenie tesne pred rozmiestnením
- 2.3 Plánovanie miest nahrávania
- 2.3.1 Pri plánovaní rozmiestnenia si dávame pozor na rušivé zvuky
- 2.3.2 Pri plánovaní rozmiestnenia zvažujeme
- 2.3.3 Umiestnenie v teréne, fakta do zápisníka, dodatočné maskovanie
- 2.3.4 Čo keď máme rôzne diktafóny?
- 2.3.5 Ak máme externé pamäte
- 2.3.6 Zbieranie diktafónov
- 2.4 Spracovanie nahrávok
- 3 Ukážky a výsledky práce pomocou akustického monitoringu
- 4 Zdroje informácií
- 5 Otázka výberu diktafónu
- 6 Kvalita nahrávania
- 7 Baterky a dobíjačky
- 8 Ochrana diktafónu, maskovanie a umiestnennie v teréne
- 9 Fotodokumentácia
Spustenie akustického monitoringu na Slovensku
Úplné začiatky
Prvý túto technológiu začali na Slovensku využívať členovia RPS Martin Káľavský, Michal Noga a Gašpar Čamlík už v roku 2010. V zime 2010/2011 som si zapožičal od RPS diktafón Olympus DM 450, preštudoval dostupné materiály o akustickom monitoringu a inšpirovaný výsledkom porovnávacieho testu som si zakúpil víťazný model LS 11 a začal propagovať víťazný model cena/výkon DM 550.
Testoval som oba modely diktafónov, učil sa ich obsluhu a vhodné nastavanie. Na prehliadanie spektrogramov som použil free softvér Audacity. Na schôdzi v Přerove som sa zoznámil s kolegami z Čiech a Moravy a vytvoril som tento rozchodník. Vďaka Rudovi Jurečkovi som získal prehľad o baterkách a dobíjačkách, kupíl dobíjačku Voltcraft IPC-1L a reproduktory KOSS Porta Plus.
Prvé pokusy
Prvé testy v teréne potvrdili výdrž nabitých batérií oboch modelov pri teplote -12 C viac ako 8 hodín, čo umožnilo celonočné nahrávky i v zime. Sľubné bolo, že počas týchto nízkych teplôt sa ozvala sova obyčajná (Strix aluco) v prostredí vhodného listnatého lesa až nadránom, čo by pozorovateľ fyzicky nevydržal (čakať tak dlho vonku) a nahrávka počas prvých ranných hodín po východe slnka priniesla aj nové druhy spevavcov, ktoré neboli zaznamenané počas rozmiestňovania nahrávacej techniky.
Diktafón LS 11 nemá fukcionalitu časového nahrávania, preto nie je vhodný na viacdňové nahrávanie, treba ho pri rozmiestnení už nechať nahrávať a myslieť na to aby sa v teréne umiestnil ako posledný a vydržal tak čo najdlhšie nahrávať.
Malé členské projekty
V roku 2011 sme získali spolu so Samom Pačenovským malé členské projekty RPS na spustenie akustického monitoringu na Slovensku. Pokrývali nákup dvoch diktafónov Olympus DM 550, softvéru RAVEN 1.4 pro a cestovné náklady na prieskum v rôznych oblastiach ako Volovské vrchy, Podunajská nížina, Borská nížina, Tríbeč, Považský Inovec a Biele Karpaty.
V roku 2012 sme opäť získali malý členský projekt "Rozvoj akustického monitoringu".
Článok Spustenie akustického monitoringu na Slovensku (pdf)
Výsledky z roku 2011 na monitorovacej ploche Kojšovská hoľa
Schovaní - neschovaní - počujem! Michal Noga, Emberiza citrinella
Ako ďalej
- Národná sieť akustického monitoringu- spoločné a koordinované akcie na veľkej ploche za účelom zisťovania dlhodobých zmien a trendov.
- Zoznámiť sa s automatickým spracovaním nahrávok programom RavenPro
- Porovnať výsledky rôznych metód výskumu druhu Glaucidium passerinum s akustickým monitoringom.
Národná sieť akustického monitoringu
Na podnet Vlada Nemčeka (2015) a Michala Nogu (2014).
Nápad:
Žeby sa každý rok vzorkovali stále tie isté miesta (vopred vytipované podľa biotopov a reprezentatívnosti lokalít) akustickým monitoringom.
Čo by bolo cieľom?
Zistiť zmeny druhového zloženia v biotopoch počas rokov, frekvenciu výskytu druhov v rámci Slovenska, biotopov či iných kategórii, zachytiť ústup druhov z lokalít a neskôr dať do súvisu s prostredím, klímou či ľudskou činnosťou.
V dlhodobom výhľade by som chcel tuto vec skúsiť navrhnúť do dákeho projektu, kde by sa sieť rozšírila a bola lepšie manažovaná, ale zacať by sa dalo i teraz aspoň na lokalitách kde sa pohybujeme. Chcem sa vás preto spýtať či by ste mali chuť takéto niečo robiť - dať niekoľko diktafónov či jeden na lokalitu v stanovenej perióde a nahrávku spracovať a uchovať. Ja mám tri diktafóny s časovým nahrávaním (dúfam že nijaký neukradnú :-) pokryjem niekoľkodňovým nahrávanim asi 10 lokalít túto jar - systém noc a ráno do 9:00 zrejme. Na konci by som lokality (lesné) porovnal a zistil či sa oplatí z hľadiska výskytu druhov uvazovať nad viacerými podobnými lokalitami alebo bude stačiť 1-2 pre napriklad bučinu v Malých Karpatoch :-) Aby sa to dalo ľahko opakovať, možno menej lokalít bude lepšie - že keť aj ochoriete tak vyvesiť 1-3 diktafóny zvládnete. Tolko z listu Vlada.
Príprava
Urobíme si zoznam záujemcov, spropagujeme myšlienku aj medzi pracovníkmi Štátnej ochrany prírody, ktorý dostanú teraz na jar diktafóny a medzi členmi SOS/BL.
Na základe odozvy by sme mohli vypracovať zoznam lokalít, ktoré budú monitorované podľa druhu porastu (dubiny, bučiny, smrečiny, lúky) či veku (do 80 rokov, nad 80 rok), či ochrany (rezervacie, hospodárske lesy) či polohy (juh, sever SVK).
Ultrazvuky - netopiere, kobylky
Statický automatický monitoring: SONG METER MINI BAT d314
- automatický akustický monitoring
- zoológovia zbierajú nahrávky aby sa dali použiť na automatický monitoring, napríklad southern India
- aktívny monitoring
- nadmorská výška a netopiere
- väčšína výskumov je mimo Palearktickej oblasti, sú vzácne ako: Grécko alebo výskum Kanǔch P. and Krištín A. 2006. Altitudinal distribution of bats in the Polana Mts area (Central Slovakia).Biologia, 61: 605-610.
Veterné parky - požadované štandardy
Usmerňovací dokument o zariadeniach na výrobu veternej energie a právnych predpisoch EÚ v oblasti ochrany prírody.
V Bruseli 18. 11. 2020 C(2020) 7730 final, existuje slovenská verzia (pdf)
Požadovať od navrhovateľov veterných parkov aplikovať medzinárodný štandard IUCN: Mitigating biodiversity impacts associated with solar and wind energy development (Zmiernenie vplyvov biodiverzity spojených s rozvojom slnečnej a veternej energie).
Je to aktuálny materiál a dobrým dôvodom pre doporučovanie tohoto vodítka je aj fakt, že sa k tomuto štandardu pridal aj BirdLife.
Zdroj: Mitigating biodiversity impacts associated with solar and wind energy development
Bennun, L., van Bochove, J., Ng, C., Fletcher, C., Wilson, D., Phair, N., Carbone, G. (2021). Mitigating biodiversity impacts associated with solar and wind energy development. Guidelines for project developers. Gland, Switzerland: IUCN and Cambridge, UK: The Biodiversity Consultancy
Zmiernenie vplyvov biodiverzity spojených s rozvojom slnečnej a veternej energie
Niekoľko poznámok: Biodiverzita, ekosystémové služby a obnoviteľná energia
Kompletne vyhodnotené rôzne zdroje a porovnané hovoria, že získavanie veternej a slnečnej energie má oveľa menšie negatívne dopady v porovnaní s využívaním fosílnych palív, vrátane uhlia a plynu. Pozri Luderer et al. (2019); UNEP (2016)
Záber krajiny je zhruba porovnateľný (USA) so záberom krajiny pri ťažbe ropy.
Veterný a slnečné parky majú potenciál zlepšiť alebo obnoviť biodiverzitu. Napríklad vhodne umiestnené slnečné kolektory v degradovanej krajine Pozri Montag et al. (2016) alebo vhodne umiestnené veterné turbíny v moriach môže vytvárať bentické habitaty ako útočiská pre ryby a morské cicavce, pozri Coates et al. (2014); Hammar et al. (2015); Krone et al. (2013); Lindeboom et al. (2011)
Veterné parky sú často kritizované za negatívny dopad na vtáky a netopiere. Veterné turbíny sú potenciálnym rizikom pre ohrozené skupiny a druhy akými sú dravé vtáky. Štúdie a prieskumy poukazujú na oveľa väčší negatívny vplyv výroby energia z fosílnych palív, sú však menej viditeľné, najmä v spojení so znečistením a zmenou klímy. Znížiť tento negatívny vplyv veterných turbín je možné opatrným umiestnením mimo citlivých oblastí. O tom hovorí sekcia 3.
Požadovať aplikáciu prieskumu avifauny podľa najnovšieho štandardu 2021 z Rakúska a prijať to ako ŠOP a SOS/BirdLife odporúčanie: "Odporúčaná metóda na prieskum avifauny, Rakúsko 2021 pdf".
Dôvody pre túto metódu sú tri: 1. rovnaký región s druhmi ktoré v západnej Európe nie sú (rároh, orol kráľovský), 2. majú tiež nížinnú časť územie a horskú ako aj my, 3. sú na popredných miestach rebríčka krajín s veternými turbínami a pritom poukazujú na chýbajúci štandardný postup vyhodnocovania územia.
Pri výbere lokality sú v aktuálnej praxi zohľadňované kritéria v zmysle Smernice MŽP SR č. 3/2010 – 4.1., ktorou sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky a to tak aby územie spĺňalo kategóriu územia vhodného
na výstavbu veterných elektrární.
Ako na to
Ochrana proti vetru, dažďu
Ochranné obaly sme vyrobili podľa návodu pána Savického. Vonkajší aj vnútorný obal spoľahlivo chránili aj v daždi, ani pena na ochranu mikrofónov proti vetru nepremokla. Kúdel na povrchu sme nechali bez ďalšieho náteru s tým, že sme vždy použili okolitý materiál na domaskovanie. Pripínačky však neboli také praktické, ohýbali sa a bolo treba nosiť kliešte na vyrovnávanie. Nestalo sa ani raz, že by diktafón spadol na zem kvôli slabému pripevneniu. Spadol iba raz (za 5 rokov), kvôli tomu, že bola prehryznutá gumička a vnútorná časť tak skĺzla dole.
Z toho dôvodu je treba skontrolovať či je neporušený molitan a gumička, či je stále vodotesná vrchná ochrana, či sú klinčeky na svojom mieste a či nie sú ohnuté. Je dobré mať označené obaly aby sa navzájom nekrížili. Je dobré mať stále ten istý diktafón pre ten istý obal a tiež nám pomôže správne vložiť diktafón do vonkajšieho obalu aby sme si boli istý že ktorým smerom sú mikrofóny, aby sme neprišli o informáciu vďaka stereo.
Rozmery novšieho Olympus DM-720 sú stále rovnaké ako u DM 650/670 a to 106 x 40 x 15 mm
Nastavenie tesne pred rozmiestnením
Diktafóny pred umiestnením v teréne zjednotíme v čase, ubezpečíme sa, že sú baterky nabité a je dosť priestoru na novú nahrávku. Podľa potreby nastavíme časové spustenie. Osvedčilo sa nám nechať nahrávať pred začatím večerného šera niektorú celú hodinu a nechať nahrávať aj ranné hodiny po východe slnka. Ľahšie sa potom pracuje s časom pri vyhodnocovaní v počítači a ráno zachytíme veľký počet druhov spevavcov a ďatlov.
Kvalitu záznamu nastavíme MP3 320kbps alebo ako Stereo HQ formát WMA, čo znamená že 7 hodinová nahrávka má asi 400 MB. Takto nastavený mp3 je väčší súbor a má v sebe viac informácií, napríklad zachytí frekvencie až k 19 kHz.
Nastavenie prístroja pre potreby akustického monitoringu
Ako príklad uvádzame nastavenie menu diktafónu DM650, oddelenie Rec Menu:
- Mic Select - Central Mi ON
- Mic Sense - High
- Rec Mode - MP3 - 320 kbps ALEBO - WMA 128 kbps (bežné používanie)
- Rec Mode - PCM - 48kHz/16bit (veľmi kvalitné, krátke nahrávky, zisťovanie totožnosti jedinca, archívne a reprezentačné)
- Rec Level - Manual (následne aj nastavíme manuálne citlivosť mikrofónov takto: Po ukončení nastavení v menu ešte musíme aj prístroj skutočne manuálne nastaviť. Urobí sa to jednorázovo tak, že spustíme si nahrávanie a počas nahrávania nastavíme úroveň nahrávania na požadovanú. Napríklad DM650 počas nahrávania šipkami doprava a doľava meníme (16 je maximum). Pre nočné nahrávanie je vhodná maximálna úroveň nahrávania (16), pre blízke spevavce je to však príliš a záznam ranného chórusu môže byť skreslený (veľmi blízke červienky, pinky a drozd plavý). Nahrávanie zastavíme a úroveň ostane nastavená aj po vypnutí prístroja a aj pre časové nahrávanie.)
- Zoom Mic - WIDE (-3) ALEBO OFF
- Low Cut Filter - OFF
- VCVA - OFF
- V-Sync. Rec - OFF
- Timer Rec - ON (nastavíme podľa potreby, plánu a ročného obdobia)
- Rec Scene - OFF
- Rec Monitor - OFF
Aby sme šetrili baterky nastavíme v oddelení LCD/Sound menu:
- Backlight
- Lighting Time - 10 seconds (krátky čas !! nie off)
- Brightness - Low
- Contrast - 06
- LED - OFF
- BEEP - OFF
- Intro Play - OFF
Štátna ochrana prírody SR má aj typ SONY ICD-UX533
- ! SLEEP Timer - OFF - aby sa nevypínal automaticky po nejakom čase (ak to vyslovene nemá zmysel, napríklad ušetriť baterku pre inú lokalitu ak nemám nahrádnú batériu a chcem nahrať z viacero lokalít)
- ! Auto Power Off - OFF - aby sa nevypínal automaticky po uplynutí nastaveného času!
- Scene Select - OFF - aby sa dali voliť REC Mode a Mic Sensitivity, inak sa nedajú nastaviť!!!
- REC Mode
- pre veľmi kvalitné nahrávky, nie veľmi dlhé LPCM 44.1kHz/16bit
- pre kvalitné nahrávky, aj dlhšie - MP3 192kbps
- Mic Sensitivity
- High
- Recording Filter
- OFF
- pre zaujímavosť otestujte NCF (filter vysokých zvukov) alebo LCF (filter nízkych šumov, ako vietor) súbežne dvoma diktafónmi
- VOR - automatické nahrávanie spustené hlukom vypnite, OFF
- pre zaujímavosť to otestujte, pozor, Scene Select musí byť vtedy OFF a VOR je ovplyvnená nastavením Mic Sensitivity
- SYNC Rec, synchrónne nahrávanie (z iného zariadenia) nastavte na OFF
- poznámka pre záujemcov, v návode sa píše, že sa dá aj nahrávať s iného zdroja aj bez nastavenia SYNC Rec
- LED vypnite, OFF, aby sa neprezradil
- pripojený k počítaču LED svieti aj keď je nastavenie OFF
- BEEP vypnite, OFF, aby ste zbytočne vonku na seba neupozorňovali
- ak používate ALARM, tak bude fungovať aj pri nastavení BEEP na OFF
online návod, napríklad užitočná je časť menu item
Opakované nastavenia počas prevádzky prístroje pre potreby akustického monitoringu
Prestavenie časového spustenia
Po niekoľkých týždňoch sa mení čas západu a východu slnka natoľko, že pre potreby začiatku a konca nahrávania treba upraviť časový záznam.
Výmena batérie a následné nastavenie času
Pri výmene bateriek je treba korigovať správny čas a často aj dátum.
Zastavenie každodenného časového spúšťania
Pre ukončenie automatického spúšťania nahrávania, napríklad po poslednom nahrávaní ak sme nahrávali viacero dní, je treba vypnúť časové nahrávanie.
Kontrola dostatku priestoru na nahrávky
Plánovanie miest nahrávania
Otázka ako rozmiesniť techniku v teréne je diskutovaná v nižšie uvedených zdrojoch informácií.
Podľa skúseností J. Savického, na zachytenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus) treba rozmiesniť diktafóny každých 300 m, maximálne každých 500 m. U sovy obyčajnej (Strix aluco), sovy dlhochvostej (Strix uralensis) a výra skalného (Bubo bubo) každých 600 m.
Citácia, J. Savický, Techniky akustického monitoringu ptákú:
Pro hledání lesních sov se autorovi osvědčily linie se vzdáleností mezi čidly 300 až 600 m. Z obrázku 14. je patrné, že kulíšek byl za ideálních podmínek slyšet na vzdálenost zhruba 400 metrů, za ztížených v lese asi 250 metrů. Mikrofony můžeme klást v dvojnásobných odstupech, než je vzdálenost spolehlivé slyšitelnosti hledaného druhu (alespoň někde je vždy z linie mezi čidly slyšet, 250 m x 2 = 500 m). Abychom však plochu pokryli souvisleji a zachytili i sovy dále od line, zvolíme odstupy kratší, řekněme 300 m (250timetrové kruhy kolem záznamníků částečně překryjeme). U sýce rousného tomu bude podobně. U puštíka byla spolehlivá slyšitelnost zhruba 500 metrů (viz obrázek 15.) a odstupy mikrofonů tak mohou být 600 metrů. U výra to může být podobné. Vhodné odstupy podle druhu sovy a typu terénu je třeba dále zkoumat a pokusit se navrhnout jednotnou metodiku.
Napríklad keď sme chceli zistiť či nie je kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) v pohorí Tríbeč v ústi doliny kde je porast borovíc a smrekov vo viacerých bočných dolinkách, tak sme rozmiestnili diktafóny cca 300 m od seba v každej bočnej dolinke.
Keď sme zisťovali prítomnosť kuvika (Athene noctua) na hospodárskom dvore na Žitnom ostrove, umiestnili sme vždy jeden diktafón k jednému dvoru niekde nad plot na krík alebo strom, aby sme zachytávali zvuky z dvora.
Na výskumnej ploche obdĺžnikového tvaru vo Volovských vrchoch sme vybrali miesta nahrávania po predchádzajúcej terénnej obhliadke, často v líniách vedených horizontálne minimálne odstup 300 m.
V roku 2015 sme mali dva diktafóny len 90 m od seba v Bacúšskej jelšine. Oba boli v rovnakom biotope. Aj táto malá vzdialenosť stačila na to, aby sa líšili zistené výsledky o pár druhov.
Pri plánovaní rozmiestnenia si dávame pozor na rušivé zvuky
Stále prihliadame na možné poveternostné podmienky, hlavne vietor. Ak je bezvetrie tak využijeme príležitosť na rozmiestnenie diktafónov v severnom svahu a keď je veterno, tak hľadáme doliny naprieč voči smeru vetra a záveterné svahy.
Iným ruchom je blízkosť obce. Celú noc rušivo pôsobí štekajúci pes a nadránom kohúti. Je dobré jeden mikrofón otočiť od obce. Podobne rušivo pôsobia želenižničné stanice, hlavné ťahy železničnej a cestnej dopravy. Letiská a hlavné dráhy letu lietadiel sú síce len v malom počte, ale netreba na to zabudnúť.
Niektorým ruchom sa nedá vyhnúť, ako je pílenie v lese, súťaže motocyklov a áut, ktoré sa nedajú dopredu odhadnúť a lokalizovať.
Pri plánovaní rozmiestnenia zvažujeme
či chceme zistiť čo najviac rôznych jedincov na čo najväčšej ploche?
Potom sa snažíme aby sa nám nahrávky neprekrývali a využívame rôzne svahy, doliny aby sme sa vyhli súbežnému záznamu tých istých jedincov v rôznych nahrávacích zariadeniach. Pri rozmiestnení a zbere potom musíme počítať že sa viac nachodíme.
či chceme preskúmať dobre určité vymedzené územie?
Potom sa snažíme najprv spoznať to územie a rozmiestniť zariadenia tak, aby sme zachytili čo najviac biotopov a okrajových efektov. Snažíme sa zachytiť rôzne nadmorské výšky, svahy, hrebene a závery dolín. Berieme do úvahy vek porastov.
či chceme spoznávať jedincov?
Vysoko kvalitné lineárne nahrávky PCM umožňujú zachytiť úplné detaily hlasu jednotlivca, ktoré umožnia rozlíšiť jedincov. Takéto výskumy u nás robí Michal Noga u výra skalného. V takom prípade umiestňujeme diktafón čo najbližšie na volacie miesto každého samca u každého nášho známeho teritória.
či chceme opakovať nahrávky na tom mieste v budúcnosti?
Vtedy vyberáme najreprezentatívnejšie miesto, málo hlučné okolie, nie veterné miesta a podľa biotopov a ich veku. Tiež dbáme na to, aby sme pri nahrávaní v budúcnosti v rôznych iných ročných obdobiach nemali šum daný ročným obdobím, napríklad suché listy na malom dube na jeseň vo vetre hrkocú, potôčik čo je vlete tichý býva pri jarnom topení snehu veľmi hlučný, pozor na miesta, kde na jeseň prebieha ruja jeleňov.
či sa chceme oboznámiť s rozložením teritórií?
Vtedy využijeme to, že prístroje nahrávajú stereo. Využijeme ich na lokalizáciu. Na to potrebujeme vyvesiť viac ako jeden prístroj. V skutočnosti je vždy dobré dať dva diktafóny na jednu lokalitu. Nielen že si poisťujeme že aspoň jeden bude nahrávať ale môžeme využiť stereo záznamy na lokalizáciu. Umiestnime ich tak, aby nahrávali tie isté jedince našich cieľových skupín ale zavesíme ich kolmo na seba.
Logickou podmienkou je zľadenie času diktafónov a súbežné nahrávanie!
Najprv teoreticky, ako to vyzerá.
Praktický príklad využitia tejto pomôcky zo Slovenského rudohoria, Kojšovská hoľa, druh tesár čierny (Dryocopus martius).
Využitie stereo efektu je spomenuté je aj v článku Akustický monitoring a denné druhy vtákov, časopis Vtáky, zima 2011, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (pdf). Tu nájdete vysvetlenie významu akustického monitoringu pre výskum ďatlov a vysvetlenie ako pomôže vyhodnocovať ak zavesíme susedné diktafóny kolmo na seba.
Univerzálne pre všetky sovy, výskumný pás 1 km x 600 m, po 330 m s využitím stereo-efektu
Návrh rozmiestnenia diktafónov pre 1 km dlhé výskumné jednotky o šírky 300 + 300 m na obe strany, po línii v strede. Tento návrh vychádza zo skúseností s rozmiestnením diktafónov po línii po 300 m vždy kolmo na seba, ktoré mali synchronizované časy a súbežné nahrávanie.
Jeden km úsek je jedna jednotka. Tieto jednotky možno spájať za sebou do pásu. Aby to bolo možné, nie je vzdialenosť medzi jednotlivými nahrávacími zariadenia 300 m ale 330 m.
Umiestnenie diktafónov voči sebe je navrhnuté tak, aby krajné diktafóny, na konci 1km jednotky pomohli rozlíšiť či zvuk prichádzal z vnútra 1km pásu alebo mimo. Tiež aby umožnili plynulé pokračovanie výhod po spojení viacerých jednotiek do pása.
Vzdialenosť menej ako 500 m umožní:
- zaznamenať aj druhy s počuteľnosťou menej ako 300 m pri horších poveternostných a terénnych podmienkach
- zabezpečí aj záznam v páse 300 m na obe strany
- len vďaka prekryvu aj pre najtichšie sa ozývajúce druhy je možné využiť stereo-efekt na zakreslenie miesta volajúcej sovy
Pravidlá rozmiestnenia diktafónov:
- Jednotka je pás dlhý 1 km a široký 600 m, diktafóny sú rozmiestnené v línie v strede pozdĺž pása
- Prvý a posledný v každej km jednotke smeruje svojimi mikrofónmi pozdĺž línie, aby jeden z mikrofónov pomohol identifikovať zvuky pochádzajúce mimo 1 km pása a to tak, že telo diktafónu je jedným bokom v smere línie a jedným bokom dovnútra pásu a druhým smerom von
- V prípade, že sú viaceré pásy spojené do jedného, tak druhým bokom už smeruje do druhej 1 km jednotky
- Stredné dva diktafóny vo vnútri 1 km jednotky budú umiestnené kolmo na smer línie, aby pomohli určovať smer odkiaľ prichádza zvuk. Telo diktafónu bude kolmo na smer pásu a teda boky diktafónu smerujú smerom k jednému a druhému bočnému okrajú 1 km výskumného pása.
- Pre názornosť označíme diktafóny symbolmi ∞ a 8, krúžky znázorňujú mikrofóny na bokoch a vyjadrujú tak postoj pozdĺž a priečne voči smerovaniu línie pása
- Vzdialenosť medzi diktafónmi 330 metrov.
Symbolická ukážka línie smerujúcej východ - západ:
∞ ---------- 330 m ---------- 8 ---------- 330 m ---------- 8 ---------- 330 m ---------- ∞
Príklad línie smerujúcej sever - juh:
8
|
|
|
∞
|
|
|
∞
|
|
|
8
Schematicky 3 kilometrové jednotky za sebou, 10 diktafónov, východ - západ:
∞ ---------- 8 ---------- 8 ---------- ∞ ---------- 8 ---------- 8 ---------- ∞ ---------- 8 ---------- 8 ---------- ∞
Ukážka zo stránky akustický monitoring v doline Čierna Moldava, kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), jeseň, noc z 1./2. októbra 2014, napriek dažďu zaujímavé výsledky:
Mapa rozmiestnenie diktafónov (zelené značky) s vyznačenými kruhmi polomer 300 m.
Situácia večer (Glaucidium passerinum - červené značky)
Ukážka zo stránky akustický monitoring v doline Čierna Moldava, kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), jeseň, noc z 30. septembra / 2. októbra 2014, body sú od seba asi 400 metrov
Mapa s vyznačenými kruhmi polomer 300 m.
Situácia ráno
Univerzálne pre všetky sovy, výskumný pás 1 km x 600 m, po 500 m s využitím stereo-efektu
Návrh rozmiestnenia diktafónov pre 1 km dlhé výskumné jednotky o šírky 300 + 300 m na obe strany, po línii v strede. Tento návrh vychádza zo skúseností s rozmiestnením diktafónov po línii po > 300 m vždy kolmo na seba, ktoré mali synchronizované časy a súbežné nahrávanie.
Jeden km úsek je jedna jednotka. Tieto jednotky možno spájať za sebou do pásu. Aby to bolo možné, je vzdialenosť medzi jednotlivými nahrávacími zariadenia 500 m.
Umiestnenie diktafónov voči sebe je navrhnuté tak, aby krajné diktafóny, na konci 1km jednotky pomohli rozlíšiť či zvuk prichádzal z vnútra 1km pásu alebo mimo. Tiež aby umožnili plynulé pokračovanie výhod po spojení viacerých jednotiek do pása.
Vzdialenosť 500 m umožní:
- zaznamenať aj druhy s počuteľnosťou menej ako 300 m pri vhodných poveternostných a terénnych podmienkach
- zabezpečí aj záznam na väčšine plochy pásu 300 m na obe strany
- stále je dostatočný prekryv, pretože len vďaka prekryvu aj pre najtichšie sa ozývajúce druhy je možné využiť stereo-efekt na zakreslenie miesta volajúcej sovy
Pravidlá rozmiestnenia diktafónov:
- Jednotka je pás dlhý 1 km a široký 600 m, diktafóny sú rozmiestnené v línie v strede pozdĺž pása
- Prvý a posledný v každej km jednotke smeruje svojimi mikrofónmi pozdĺž línie, aby jeden z mikrofónov pomohol identifikovať zvuky pochádzajúce mimo 1 km pása a to tak, že telo diktafónu je jedným bokom v smere línie a jedným bokom dovnútra pásu a druhým smerom von
- V prípade, že sú viaceré pásy spojené do jedného, tak druhým bokom už smeruje do druhej 1 km jednotky
- Stredný diktafón vo vnútri 1 km jednotky bude umiestnený kolmo na smer línie, aby pomohol určovať smer odkiaľ prichádza zvuk. Telo diktafónu bude kolmo na smer pásu a teda boky diktafónu smerujú smerom k jednému a druhému bočnému okrajú 1 km výskumného pása.
- Pre názornosť označíme diktafóny symbolmi ∞ a 8, krúžky znázorňujú mikrofóny na bokoch a vyjadrujú tak postoj pozdĺž a priečne voči smerovaniu línie pása
- Vzdialenosť medzi diktafónmi 500 metrov.
Symbolická ukážka línie smerujúcej východ - západ:
∞ ---------- 500 m ---------- 8 ---------- 500 m ---------- ∞
Príklad línie smerujúcej sever - juh:
8
|
|
|
∞
|
|
|
8
Schematicky 3 kilometrové jednotky za sebou, 7 diktafónov, východ - západ:
∞ ---------- 8 ---------- ∞ ---------- 8 ---------- ∞ ---------- 8 ---------- ∞
Umiestnenie v teréne, fakta do zápisníka, dodatočné maskovanie
Pozrieme si strom, na ktorý chceme umiestniť diktafón. Ak je zarastený lišajníkom, po zavesení ešte dodatočne prikryjeme kúdeľ na vonkajšom obale. Ak nájdeme okolo mach, prikryjeme machom.
So sebou nosíme kliešte, GPS a fotoaparát.
Čo si zapíšeme?
- SÚRADNICE!
- dátum
- nadmorskú výšku
- orientáciu smerovanie stroja
- na ktorej strane stromu sme ho zavesili
- kam smerujú mikrofóny
- čas nastavenia spúšťania
- aké bolo počasie
- urobíme pár fotiek, samotné umiestnenie a okolie (pomôže pri vyhodnotení, doklad o biotope alebo ak to dáte vyhodnotiť tretej strane, fotka môže v sebe niesť aj súradnice, viď príslušná kapitola o popise fotografií).
Čo keď máme rôzne diktafóny?
Žiaľ, ak musíme použiť diktafóny, ktoré nemajú možnosť nastaviť si časové spúšťanie, tak ich baterky dôjdu zrejme skôr než ostatným.
- umiestnime ich čo najneskôr
- takisto musia mať zladené časy s ostatnými
- ak je to možné spustime ich v nejakú celú hodinu
- potom čo už je spustený a inštalovaný tak nielen zapíšeme do zápisníka ale aj nahlas nadiktujeme dátum, lokalitu a čas
Ak máme externé pamäte
Ak je dostatok pamäte v prístroji, tak ho nemusíme zakaždým zobrať k počítaču a súbory z neho nahrať ale donesieme si len nové baterky a diktafóny premiestnime.
V takom prípade bude treba:
- znovu zladiť čas s nejakým nezávislým časomeračom (hodinky, GPS)
- overiť stav pamäte internej a externej a podľa potreby prestaviť ciel ukladania nasledujúcich nahrávok
- zapísať si, ako doteraz úspešne nahrával
- zapíšeme si druhy, ktoré v okolí počujeme a vidíme
Zbieranie diktafónov
Nezabudnime si zapísať druhy, ktoré počujeme a vidíme a deaktivovať automatické časové nahrávanie !!!
Spracovanie nahrávok
Nahrávka je súbor s koncovkou .mp3 alebo .wma, podľa toho čo sme si nastavili.
.WMA
Je to komprimovaný formát. Program Audacity číta nekomprimovanú formu WAV. Dá sa stiahnuť a volne inštaovať na stránke audacityteam.org/download alebo portable verzia pre windows na stránkach slunečnice.cz vo verzii 2.0.5 Po rozbalení však vznikol taký obrovský WAV, že už sa ani nedal načítať do Audacity. Problémom bolo aj dosiahnutie 2G hranice veľkosti súborov.
.MP3 Súbor z celonočnej nahrávky dosahuje veľkosť skoro 2G.
Nepracovať s celým súborom!!!
Experimentovali sme s nastavením Audacity aby čítal aj komprimovaný súbor priamo. To však neprinieslo žiadaný výsledok, lebo na pozadí si Audacity musel tiež len rozbaliť ten súbor. Nakoniec sme pristúpili k tomu že sme si rozbalili WMA po jednej hodine do nekomprimovaných WAV súborov. Taká jedna hodina má potom po rozbalení cca 600 MB. Pri pátraní po vhodnom rozbalovacom programe sme uprednostili taký, čo je vhodný pre operačný systém Linux a dá sa ovládať z príkazového riadka. To preto, aby sme vedeli napísať krátky programček, ktorým teraz vieme rozbaliť celú nahrávku po hodinách alebo zvoliť aby rozbalil len určitú konkrétnu hodinu alebo rozbaloval od niektorej hodiny. Používame ffmpeg. Pre tých čo nepoužívajú OS Linux prikladáme na stiahnutie verziu ffmpeg pre OS Windows (20Mb) použiteľnú priamo bez nutnosti inštalácie (staticky kompilované, stačí rozbaliť.
Podobne aj u mp3 sme pristúpili k rozlámaniu nahrávky na hodinové mp3. (Aj tú jednu hodinu načítava 2 minúty, nie to ešte 12 hodinový súbor!!!) Pre mp3 sa tiež dá použiť ffmpeg ale rozhodli sme sa pre mp3splt. Pre tých čo nepoužívajú OS Linux prikladáme verziu mp3splt pre OS Windows (2 Mb) použiteľnú priamo bez nutnosti inštalácie (staticky kompilované, stačí rozbaliť).
napríklad rozbalíte mp3splt na c:\, svoj súbor napríklad DM650003.MP3 máte na c:\audio\20050515\
Zájdite do adresára s MP3 súborom a spustite príkazy (môžete si otvoriť okno DOS pre príkazy)
príkaz na rozlámanie po hodinách vyzerá takto:
c:/mp3splt/mp3splt.exe DM650003.MP3 -t 60.0
vzniknú súbory ktoré budú mať v názve rozsahy minút od do, napríklad
DM650003_00m_00s__60m_00s.mp3, DM650003_60m_00s__120m_00s.mp3, ... atď ..DM650003_540m_00s__600m_00s.mp3
príkaz na vybratie konkrétnej hodiny (časového úseku), ak chceme po koniec, napíšeme EOF (znamená end of file, koniec súboru)
c:/mp3splt/mp3splt.exe DM650003.MP3 120.0 160.0
príkaz s použitím parametra -f (framemode), niekedy vypíše, že odporúča použiť framemode, pretože môže ísť od VBR (variabilný bitrate)
niekedy je evidentne chyba, posledné hodiny nie sú, súbor je príliš malý, vtedy treba vybrať od určitého úseku po koniec, napríklad po minútu 840 je všetko v poriadku, rovnako veľké súbory:
- 1. krok, oddeliť veľký kus mp3 bez parametra -f
mp3splt.exe DM650003.MP3 840.0 EOF
- 2. krok, veľký kus mp3 rozdeliť na hodiny
mp3splt.exe DM650003_840m_00s__EOF.MP3 -f -t 60.0
z nich potom vyrobil napríklad tri chýbajúce hodiny: DM65003_840m_00s__EOF_000m_00s__060m_00s.mp3 DM65003_840m_00s__EOF_060m_00s__120m_00s.mp3 DM65003_840m_00s__EOF_120m_00s__179m_59s_59h.mp3
Tu je link na manuál (angl.)
Dostali sme požiadavku aby sme podrobnejšie vysvetlili ako v prostredí Windows efektívne použiť tento nástroj bez znalostí písania v príkazovom riadku.
Použijeme nástroj Total Commander. (domovská stránka nástroja Total Commander).
1. Total Commander má podobne ako nástroj Norton Commander (pozná staršia generácia) dve okná. Medzi nimi prechádzame pomocou klávesy TAB. Do ľavého okna si nastavíme program mp3splt a postavíme sa na súbor mp3splt.exe. Do pravého okna si nastavíme adresár, kde máme veľký súbor mp3, ktorý chceme rozdeliť na malé.
2. Takže stojíme v ľavom okne na súbore mp3splt.exe. Stlačíme klávesy ľavé ctrl + shift, podržime a jeden krát enter a pustíme klávesy. V spodnej časti Total Commandera sa objaví v príkazovom riadku napísaná plná cesta k súboru mp3splt.exe.
3. Prejdeme na pravú stranu stlačením TAB. Ostaneme stáť na cieľovom veľkom mp3 súbore. Znovu stlačíme ľavé klávesy ctrl + shift, podržíme a stlačíme jeden krát enter. V príkazovom riadku dole pribudne za mp3splt.exe medzera a plná cesta k veľkému mp3 súboru.
4. Pomocou myši zájdeme do toho príkazového riadka Total Commandera a na koniec dáme medzeru a -t 60.0 a stlačíme enter
5. Ak sme všetko správne spravili, tak sa spustí v novom čiernom okne proces rozbíjania mp3 na hodinové.
6. Po ukončení behu sme získali viacero súborom mp3, ktoré môžeme ďalej spracovávať, pôvodný veľký súbor ostal zachovalý.
Audacity
Potom, čo sme získali nekomprimované hodinové kusy nahrávok, postupne sme ich otvorili v programe [1]. Pri spustení sa neotvárajú súbory ako potrebujeme, preto prepneme na spektrum.
Pri prvom spustení musíme ešte nastaviť parametre Audacity na zobrazenie spektra. Klávesovou skratkou ctrl + p vyvoláme okno nastavení spektra, nastavíme windows size na 2048 a zobrazenie v škále šedi, s typom môžeme experimentovať napríklad Blackman Harris.
Celkový pohľad na hodinu je nedostatočný pre naše potreby. Vidíme, že na osi X je čas a na osi Y je frekvencia. Horné spektrum je z ľavého mikrofónu a dolné z pravého, kedže je to stereo nahrávka. V tomto rozlíšení vidíme, že Audacity nám ukázal spektrum do 8 kHz. Zvuk je čierna farba, sivá je pozadie. V oblasti 0-1 kHz sú v tomto hodinovom pohľade vidieť prelety lietadiel. V oblasti 2-3kHz sú hlasy drozdov, 3-6 kHz spevy malých spevavcov. Teraz sa javia ako čierne zvislé čiarky.
Rozdiel v intenzite hornej alebo dolnej časti nahrávky prezrádza, či bol zvuk viac vľavo alebo vpravo od diktafónu.
Spektrogram si priblížime tak, aby sme na jednej obrazovke mali asi 30 sekúnd.
Pre spektrogramy spevavcov je niekedy lepšie priblíženia na 15 sekúnd na stránku. Na ukážke vidíme spektrogram slávika totožného ako na hornej ukážke.
Keď hladáme hlbšie zvuky, napríklad z nočnej nahrávky, tak si vieme priblížiť aj pohľad na vybrané frekvenie. Kliknutím myškou na ľavú y os približne na úrovni 1 kHz dostaneme na obrazovku len spodnú časť spektra. (Keď chceme vrátiť rozsah frekvencií nazad, tak súčasným stlačením tlačidla shift). Na ukážke opäť rovnakého záznamu ako na vyššie uvedených obrázkoch vidíme že z ľavého mikrofónu prichádzal hlas kukučky, z pravého mikrofónu štekot psov.
Presúvanie sa na ďalšie a ďalšie úseky nahrávky, klávesové skratky
Na ďalšie 30 sekundové (resp. 15 sekundové) úseky nahrávky sa posúvame buď opatrním klikaním na spodnú posuvnú lištu, ktorá reprezentuje prehrávanú časť nahrávky v našom prípade 1h, pred alebo za obdĺžníkový bežec (to však v novších verziách Audacity pri použití ľavého tlačidla myši skáče viac než po 30 sekundách, použite pri klikaní pravé tlačidlo myši, funguje aj keď ho držíte stále stlačené a podľa výkonu počítača sa rýchlo listuje v nahrávke!!!, samozrejme treba to kliknutie spraviť niekde na druhom konci vodorovného posuvníka), takýmto spôsobom viete bleskovo prebehnúť 1 hodinu nahrávky stálym držaním pravého tlačidla myši asi za 80 sekúnd.
alebo
nastavíme si klávesové skratky. V dialógovom okne nastavenia Audacity (ctrl + p, alebo menu Upraviť - Nastavenia... časť Klávesnica alebo časť Prehrávanie). Uvedieme si ako príklad nastavenia ktoré používa Rudo Jureček:
- 1. pohyb v nahrávke počas prehrávania:
- šípka vľavo = posun dopredu o 5 sekúnd
- šípka vpravo = posun nazad o 5 sekúnd
- shift + šípka vľavo = posun dopredu o 20 sekúnd
- shift + šípka vpravo = posun nazad o 20 sekúnd
- 2. pohyb v zastavenej nahrávke:
- . (bodka, resp. >) = posun dopredu o 5 sekúnd
- , (čiarka, resp. <) = posun nazad o 5 sekúnd
- shift + . (bodka, resp. >) = posun dopredu o 20 sekúnd
- shift + , (čiarka, resp. <) = posun nazad o 20 sekúnd
Tá bodka a čiarka sú predvolené v nastaveniach Audacity, no dá sa to zmeniť. Vyhovuje mi to tak, sú tam znaky <>, ktoré sa píšu s atl, má to logiku.
Dá sa ešte zvýšiť rýchlosť prehrávania. Samozrejme je to skreslené. Posúdiť sa to dá do zhruba dvojnásobnej rýchlosti. Potom už je to príliš.
- 3. Ešte používam *skratky na výber oblasti nahrávky, v zastavenej nahrávke:
- shift + šípka vľavo = výber oblasti dopredu od miesta, na ktorom je kurzor
- shift + šípka vpravo = výber oblasti nazad od miesta, na ktorom je kurzor
- ctrl + shift + šípka vľavo = zmenšenie vybranej oblasti dopredu od ľavého okraja (začiatku)
- ctrl + shift + šípka vpravo = zmenšenie vybranej oblasti nazad od pravého okraja (konca)
- 4. skratky na zmenu zobrazenia:
- ctrl + šípka hore = zväčšiť
- ctrl + šípka dole = zmenšiť
- ctrl + 0 = normálna veľkosť
- ctrl+E = nastaviť na vybranú oblasť
- ctrl+F = prispôsobiť oknu
- F11 = na celú obrazovku (tak isto nazad)
Pôvodne je "normálna veľkosť" predvolená na ctrl+2, to mi ale nefunguje, iba v anglickej klávesnici. Tak som si to prestavil na ctrl+šípky.
- 5. rôzne skratky:
- Home = skok na začiatok nahrávky
- End = skok na koniec nahrávky
Odkladanie súborov, výberov, obrázkov
Nahrávka slúži ako doklad možno sa k nej vracať. Zvlášť v prípadoch, keď zaznamenáme súbežné volania viacerých jedincov a viacerých druhov. Všimnite si tento krátky úsek kde sa súbežne ozýva sova obyčajná (Strix aluco) a pôtik kapcavý (Aegolius funereus). Všimnite si že sú tu dva jedince volajúcich pôtikov.
Osvedčilo sa dať každú nahrávku do vlastného adresára. To už je na vašej fantázii ako. Mne sa osvedčilo dať jeden veľký adresár dňa a do neho menšie adresáre pre každý diktafón, ktorý bol súbežne vonku. Mám zladené časy a často sú v líniách, takže je dobré je mať nahrávky nejak spolu. Dátum je podľa začiatku nahrávky.
Je dobré mať každú nahrávku vo vlastnom adresári, lebo je to originál, ktorý má pri sebe hodinové kúsky a textový súbor, do ktorého si píšem informácie počas spracovávania a z neho potom prepisujem do databázy aves symfony. Tie hodinové súbory síce nakoniec zmažem, ale často si ukladám krátke úseky z nahrávok na rôzne účely - ukážky, do www.xeno-canto.org stránky alebo sporné veci kolegom na posúdenie.
(výber sa robí s myškou a výber sa dá exportovať do nového malinkého súboru v menu Súbor -> exportovať výber)
Spektrogramy a hlasy - úvod
Spektrogramy, počúvanie očami, chórus, ruch, rozsah kHz
Vypočujte si nahrávku k ukážke spektrogramu:
Po čase sme už videli v spektre ktoré druhy sú to, ak sme nevedeli , tak stačilo vypočuť malý výber. Napríklad v ďalšej 30 sekundovej časti je označená časť s doteraz neznámym spektrum. Vypočujte si tento vybraný úsek. Ide o sluku. Preletuje zľava do prava.
Všimnite si ďalšiu 30 sekundovú ukážku spektrogramu nahrávky. Nastupuje večerné šero, preletí sluka, ešte pár krát sa ozve červienka (Erithacus rubecula) a potom sova obyčajná (Strix aluco).
Blízko a ďaleko
Zvislé čiarky
Málo nápadné sú zvislé čiarky. Zvlášť, keď sú to často praskanie vetvičiek, nevšímame si ich časom, treba však sledovať hlasy ďatlov "kix kix..." a "kik kik...". Zopár príkladov:
Červienka.
Oriešok má silnéjší tento hlas ako červienka.
Pinka má hlas volanie dažďa
Ruch
Na obrázku vidíme večer, spevavce utíchajú ale ruchy veru nie.
Ruch hlbokých zvukov ako vietor a dopravné hluky vidíme ako čiernu hmlu
Spektrogramy a hlasy
Legenda:
legenda - začiatok ...
Príklad
- slovenské meno (Vedecký názov) ☼ | ❀ (kde žije) ⚂⚃⚄| ♻ potrava | ♫ hlas | ⚤⚒ hniezdo (stavitel)
slovenské meno boldom druh je európskeho významu, kliknite na slovenský názov druhu a zavedie Vás to na podrobnosti..
| oddelovač sekcií
☼ výskyt v teplej časti roka
❄ výskyt v zime
❀ biotop (stručný popis) a zóny permakultúrneho dizajnu: ⚀ Zóna 1 ⚁ Zóna 2 ⚂ Zóna 3 ⚃ Zóna 4 ⚄ Zóna 5
♻ potrava
♫ hlasové prejavy
⚤ rozmnožovanie
⚒ stavajú si vlastné hniezdo (umiestnenie hniezda) alebo (stavitel ak si nestavajú)
... legenda - koniec.
Zoznam druhov vtákov
.. otvára sa dlho! tak preto presunuté ..viď na samostatnej stránke Zoznam druhov vtákov - spektrogramy a hlasy
..uvidíte takéto niečo, ako tento príklad našich sov
rad Sovy
- plamienka driemavá (Tyto alba) ❄☼ | ❀ (kultúrna krajina) ⚀⚁⚂| ♻ hlodavce,vtáky| ♫ dlhý škrek | ⚤ dutiny (budovy)
- pôtik kapcavý (Aegolius funereus) ❄(⚣)☼ | ❀ (horské ihličnaté lesy) ⚃⚄| ♻ hlodavce,vtáky| ♫ samec:pupupu.. , alarm:tjiauk | ⚤ dutiny (po tesárovi)
- kuvik obyčajný (Athene noctua) ❄☼ | ❀ (kultúrna krajina) ⚀⚁⚂| ♻ hlodavce,vtáky| ♫samec revírny hlas , varovné hlasy © | ⚤ dutiny (budovy)
- kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) ❄☼ | ❀ (ihličnaté lesy) ⚃⚄| ♻ hlodavce,vtáky| ♫ samec, tónový rebríček | ⚤ dutiny (ďatle)
- výrik lesný (Otus scops) ☼ | ❀ (pásy lesov pri vodách,parky,záhrady) ⚁⚂| ♻ hmyz,hlodavce | ♫ ťju ťju ťju ťju | ⚤ dutina (ďatle)
- myšiarka ušatá (Asio otus) ❄☼ | ❀ (polia,lúky) ⚀⚁⚂⚃⚄| ♻ hraboš poľný | ♫ hu hu hu (samec), hlasy mláďat | ⚤ hniezdo (straka,vrana)
- myšiarka močiarna (Asio flammeus) ❄☼ | ❀ ( pasienky,úhory,lúky,mokrade) ⚂| ♻ hlodavce | ♫ huhuhuhu | ⚤⚒ hniezdo (na zemi)
- sova dlhochvostá (Strix uralensis) ❄☼ | ❀ (listnaté,miešané veľké lesy) ⚃⚄| ♻ hlodavce| ♫ pár | ⚤ dutiny (hniezda dravcov)
- sova obyčajná (Strix aluco) ❄☼ | ❀ (les) ⚀⚁⚂⚃⚄| ♻ hlodavce,vtáky,žaby | ♫"húú - hu-huhuhuhú" ,"kuii kuii" | ⚤ hniezdo (bútľaviny)
- výr skalný (Bubo bubo) ❄☼ | ❀ (skaly,okraje lesov,polia) ⚂⚃⚄| ♻ cicavce,vtáky| ♫ samec | ⚤ skaly,dutiny,hniezda (dravce,bociany)
Zápis do databáz
- Ak robíme s viacerými diktafónmi, je dôležité zapísať si presné časy a tiež dôležité denné udalosti
Osvedčilo sa mi zapísať si najprv analyzované druhy do obyčajného textového súboru kde okrem hlavných lokalizačných údajov (kde, orientácia mikrofónov..) som pre každú hodinu zapisoval pozorovania a u cieľových druhov aj s presnou minútou.
Zapíšem si jednotlivé hodiny a k nim aj západ/východ slnka a údaje o šere.
Toto robievam pre každý susedný diktafón. Až z týchto textov vydedukujem počty revírov a závery, ktoré už potom píšem do databáz.
Aby som rozlíšil údaje zapísané počas rozvešiavania diktafónov, premiestňovania alebo ich zozbierania od tých z nahrávok, tak nahrávkam zapíšem do mena projektu akustický monitoring a do poznámky vypíšem faktá o type diktafónu a jeho umiestnenia v teréne.
príklad:
typ: sony národného parku dátum: 04.06.2015 od 9:05 seč do 9 seč
západ slnka 19:40 seč východ 3:37 seč - 19:40 západ slnka, začína občianske šero 20:22 končí občianske šero, začína nautické šero 21:20 končí nautické šero, noc 1:57, končí noc, začína nautické šero 2:56 končí nautické šero, začína občianske šero 3:37 končí občianske šero, vychádza slnko
Umiestnené: na juhovýchod, ľavý mikrofón na severovýchod, pravý na juhozápad, m n.m. : ? lokalita: bod: súradnice: 48.84103 19.80612
poznámka:
1. od 9:05 do 10:05 seč fringilla coelebs B2 2 troglodytes troglodytes B2 phyll coll B2 eri rube B2 sylv atric card spinus reg ignicapillus B2 parus major B2 turd philo B2
2. od 10:05 do 11:05 seč par ater
3. od 11.05 do 12:05 seč
4. od 12:05 do 13:05 seč 180 - 240 seč turd merula B2 parus cristatus B2
KIMS
Webová databáza Štátnej ochrany prírody (ďalej len ŠOP) umožňuje zapísať faunistické pozorovania modulom výskytové dáta. KIMS má internú časť pre pracovníkov ŠOP a Portálovú časť pre verejnosť i odbornú verejnosť. Výhodou je možnosť pridať médiá rôzneho druhu k bežnému faunistickému záznamu.
Zoznam pozorovaní.
Jeden vybraný zázam.
Všetky záznamy z internej časti sa zobrazujú aj na verejnom portáli. Samozrejme'len podľa znepresňovacich pravidiel.
Ukážky a výsledky práce pomocou akustického monitoringu
Volovské vrchy ⚒
Kojšovská hoľa
V roku 2011 sme tu vykonali podrobný výskum.
Po 10 rokoch opakovaný podrobný výskum, 2021.
Volovec - naša výskumná oblasť sov a ďatlov
Od roku 2012 je pre nás masív Volovca výskumnou oblasťou sov a ďatlov
- 2012, 2014, 2015 Akustický monitoring na Volovci
Štiavnické vrchy ⚒
Tribeč (Klížške Hradište, Skýcov) ⚒
Pravidelne od roku 2010 počas návštev u príbuzných vyvesíme aj diktafóny.
Benková Potôň, intravilán, sad, park, záhrada
Od roku 2010 tu využívame nahrávky na zistenie druhov ale aj na overenie a nastavenie diktafónov.
Lesná záhrada
V roku 2015 si objednal majiteľ tejto krásnej nížinnej farmy pri Malom Dunaji zistiť zoznam druhov.
Národný park Muránska planina
V roku 2015 sme v mesiacoch jún a júl skúmali asi 9 rôznych lokalít národného parku a tesného okolia.
Tesná dolina, Zázrivá
Počas marcového pracovného stretnutia výboru organizácie Permakultúra SK na chate v Tesnej doline pri Zázrivej sme vyložili dva diktafóny.
Zdroje informácií
akustický monitoring - hlavná inšpirácia - kolegovia z Čiech
vhodné kľúčové slová pre google: akustický monitoring Savický
- Inšpirácia ide od kolegov z Čiech akustický monitoring . Je tam množstvo odkazov
na výsledky výskumov.
- diplomová práca Využitie akustických metód pri monitoringu sov (Strigiformes) v lesních ekosystémech
Cieľ práce:
Pomocí dvou odlišných metod bylo prováděno hromadné sčítání sov, metodou bodového transektu (BT) a metodou automatizovaného akustického průzkumu (AAP). Cílem práce bylo vzájemně obě metody porovnat, ve snaze ověřit potenciální přínos akustického průzkumu pro dlouhodobý monitoring sov v ČR
spektrogramy
archívy nahrávok online
www.birdsongs.it nahrávky aj spektrogramy
xero-canto Európa nahrávky aj mapky a informácie o náleze
Macaulay library hlasy aj spektrogramy pomocou Raven online
Akustický monitoring vo svete
- SQ Acoustics workshop overview (pdf)
- Wimmer_acoustical monitoring_method_ecological-applications.pdf článok o tom, ako porovnali klasickú metódu s akustickým monitoringom, úspešne otestovali efektívnosť vybrať len 120 jednominútových kúskov z viacdňových nahrávok ráno a iné.
Otázka výberu diktafónu
Pustil som sa do štúdia a vyhľadávania. Práce pána Savického doporučujú značku Olympus.
história
faktá:
- v diplomovej práci Martina Tejkala sú Olympus 50 a 55.
- v návode na prípravu diktafónu pán Savický doporučuje namiesto DS 50 lacnejší DS 55
- pri hľadaní ceny som našiel že DS 50 sa nepredáva (jar rok 2011)
- pri hľadaní som našiel že DM 450 a DM 550 sú namiesto osvedčených DS 50 / 55
- pri porovnávaní som zistil že vyhráva LS 11 ale porovnanie cena a výkon je víťaz DM 550 (pozor! pre akustický monitoring LS 11 nemá nastavenie štartu v určitom čase!! DM 550 má)
Ďalšie informácie o DM 450 a 550 idictate.com
zima 2011/2012
- DM 450 sa stráca z ponuky, ostáva DM 550 a pribúdajú nové modely DM 650 (aj návod) a DM 670
- nové modely DM 650 a DM 670 majú tretí mikrofón, citujem zo stránky www.olympus.cz:
Zatímco duální stereo mikrofon v předchozích modelech DM-450/DM-550 usnadnil vynikající stereo nahrávky. Začlenění třetího centrálního mikrofonu se kvalita záznamu posunula ny vyšší úroveň. Tato kombinace mikrofonů znamená, že záznamy, zejména lidského hlasu jsou ještě vyrovnanější a přirozenější, protože pokrývají širší spektrum zvuku od nejnižších až po nejvyšší frekvence.
- zakúpili sme vyše 10ks Olympus DM 650 (aj návod) a 1 model DM 670 vhodný pre slabozrakých a začali sme spoluprácu s našim dodávateľom Igorom Kozakovičom K-FOTO.
leto 2015
- pokračujeme s modelom DM 650 (tam nájdete aj návod v CZ)
- Štátna ochrana prírody získala na každé pracovisko DM 650 (tam nájdete aj návod v CZ) aj sony.
jar 2016
Vlado Nemček a Janko Kicko pátrali po novinkách v ponuke Olympus diktafónov. Našli Olympus VN7700 a VN7800, ktoré vychádzajú len za tretinovú cenu ako Olympus DM 650. Požiadali sme aj kolegu z Čiech Iva Hertla o názor. Vďaka aj jeho pátraniu sme zistili:
- Ivo Hertl zistil:
Zařízení VN7700/7800 nabízí nahrávání s omezeným kmitočtovým rozsahem 150 Hz - 7,9 kHz. To představuje první výrazné omezení. Další nepříjemností je pouze mono mikrofon, znemožňující odhad směru příchodu zvuku. V neposlední řadě postrádá také programovatelné nahrávání, komplikující vyhodnocení současného volání při nahrávání na více stanovištích současně. Pokud navíc platí to níže, tak je to jednoznačně pro AM na nic.
- Janko Kicko a Vlado Nemček zistili:
Podla vsetkeho nema moznost micro SD kariet - ma len vstavanu pamat a vobec nema usb konektor - subory sa teda nedaju stiahnut do pc ani nikam len prehrat v diktafone. A zda sa, ze sa neda nahravat ani wma ani mp3, co by tiez poukazovalo, ze sa s tym nepredpoklada dalej pracovat. Zrejme su tie modely pre nas na nic.
Ďalšie pátranie:
- Janko Kicko píše:
ci by pre nas nebol vhodny Tascam dr05 v2, ma v niektorych navodoch cosi o nastaveni casu pre nahravanie, bombardoval som dovozcov mailami aj osobne ale nepodarilo sa mi zistit, ci je to to iste, co potrebujeme, teda to "casove nahravanie"- ako to nazyva Olympus. Chodilo mi protichodne odpovede od distributorov.
2017 / 2018 namiesto DM 650 nastupuje DM 720
- Rudo Jureček píše:
Olympus DM-650/670 majú náhradu. Dva, takmer identické, DM-720 / DM-770 Líšia sa v kapacite vstavanej pamäte, resp. ešte v drobnostiach. Oproti staršej generácii nastali zmeny. Vyzerajú podobne, výkon je tiež podobný, čo sa týka kvality nahrávania a možností. Pre akustický monitoring to nie je podstatné, avšak novšie Olympus majú lepší dynamický rozsah pri nahrávaní cez externý mikrofón, napríklad 16 bit PCM: DM-650/670 = 40 Hz -23 kHz, DM-720/770 = 20 Hz - 23 kHz Aj pre MP3 je zlepšenie. V režime nahrávania cez vstavené mikrofóny, je to také isté (takmer, ale líši sa to vo veci, ktorú nevyužívame). Podstatné je, že nové modely 720/770 majú funkcie dôležité pre nás a mali ich aj 650/670, hlavne time recording (3 nastavenia). Horšie, že batéria je len jedna. A to sa prejaví na výdrži, hoci nie je polovičná. Vybral som MP3 na 320 kHz: DM-650 MP3, 320 kbps, 37 / 27 hod.; alkalické / NiMH batérie DM-770 MP3, 320 kbps, 31 / 22 hod.; alkalické / NiMH batérie Druhá batéria padla v prospech vstavaného USB konektora, čo je hlúposť, ale nič s tým nespravíme.
Iné Olympus pre akustický monitoring nevyhovujú. Z tých cenovo podobných a lacnejších je vždy v niečom zádrhel, buď nemajú time recording a keď ho majú tak ich diskvalifikuje niečo iné, napr. slabý frekvenčný rozsah, malá pamäť bez SD karty, nemožnosť pripojenia k PC, ... To platí aj pre série VN, WS. V drahších som ani nehľadal, také sa nebudú na AM nakupovať vo väčšom. Vyhovuje len DM-3, no ten má slabšie parametre ako DM-650/670, hoci len o málo. Detailne som ho nepozeral. Tiež má nástupcu, DM-7. Ak som to správne pochopil, nemá vymeniteľné batérie, ale vstavanú LI‑50B, čo je tiež nepraktické.
Diasonic DDR-5300 Nepoznám, niečo som si pozrel. - externá SD karta do 16 GB - 2x AAA batérie - nahrávanie asi 20 hod., bez bližšej špecifikácie - 20 Hz - 20 kHz - PCM na 16 bit a 44 kHz - USB 2.0 - time recording, 10 nastavení - vyzerá to dobre: tMR(Timer Recording) Start recording at specific time period(set up starting and ending point) today, a weekday, weekly (Monday-Saturday or Monday-Friday) or a specific date. If timer is set up, there is on the display. 10 Timers are available to set up. Asi by to stálo za preštudovanie, no neviem ako bude dostupný u nás a čo cena ...
- Miro Demko píše:
..na jar sme kupovali Olympus DM 720. Majú trosku kvalitnejsie nahrávanie , len jednu tužkovú baterku (ale vydrží porovnateľne dlho ako 650 s dvomi baterkami). Nahráva len do mp3 alebo wav (nie wma).
https://diktafony.heureka.sk/olympus-dm-720/# . Zatiaľ som ho párkrát skúšal ale funguje dobre.
K baterkám : Jedna takáto baterka v DM 720 pri najvyššej kvalite nahrávania (320 Kbps ) do MP3 vydrží nahrávať 18-21 hodín. (Pri DM 650 boli dve baterky pri nižšej kvalite WMA 64Kbs vydržali nahrávať cca 24-26 hodín). Máme teraz aj novšie baterky Eneloop Pro 930 mAh (AAA, HR03, sivo-čierne) – výdrž testujeme zatiaľ bol dosiahnutý čas 25 hodín (pri najvyššej kvalite nahrávania, v troch úsekoch s dlhšou prestávkou).
Kvalita nahrávania
Pre potreby akustického monitoringu stačí zvoliť komprimovaný formát WMA v CD kvalite - Stereo HQ (to znamená zberná frekvencia 44.1 kHz).
ako nastaviť wav kvalitu - diskusie
IASA - International Association of Sound and Audiovisual Archives
- minimálne 48 kHz sampling rate pri 24 bit, lepšie 96kHz / 24bit
Macaulay library
- minimálne 48 kHz sampling rate pri 24 bit
Baterky a dobíjačky
(podľa informácií od Ruda Jurečka)
Akustický monitoring má zvýšené nároky na výdrž bateriek v diktafónoch. Snahou je dlhá výdrž v chlade. Hlavne ak necháme viacero dní diktafón vonku s tým že zapína sa len v určité hodiny dňa.
Dlhá výdrž v chlade - nenabíjateľné jednorázové batérie Energizer Lithium séria Ultimate alebo Digital (značené ako L91)
negatívne javy dobíjateľných batérií
- nabité vydržia krátko
- pamäťový efekt
- nerovnomerne sa vybíjajú
riešenie správne typy bateriek NiMH
- Sanyo Eneloop
- AA: HR-3UTGA-2000 mAh
- AA: HR-3UWX-2500 mAh
- AAA: HR-4UTGA-800 mAh
Predavaju sa v baleniach po 2,4 alebo 8 ks. Jedno balenia je specialne a obsahuje 4 AA a 4 AAA.
Existuje aj specialna farebna seria. Predavaju sa po 8 ks a kazdy
akumulator je inej farby. Oznacuju sa 8HR-3UTG-SECE-TN
Je toho este viac, napr. seria Lite, ktora ma nizsiu kapacitu. No to netreba komplikovat.
Novsia seria ma vyssiu kapacitu 2500 mAh. Danou za to je mensi pocet nabijacich cyklov (500 na rozdiel od 1500 u starsej serie s 2000 mAh). Robi sa zatial len vo velkosti AA, znaci sa HR-3UWX
Este jedna linka na prehlad jednotlivych typov baterii. Je tom tam
prehladne napisane:
http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/starostlivost-o-fotovybavu/energia-energia/
Nabijacka. Niet velmi co riesit. Pre AA, AAA a s adapterom aj "mignon" clanky je asi najlepsie riesenie nabijacka Voltcraft Voltcraft IPC-1L Robi sa aj pod inymi nazvami (La Crosse BC-700 a Technoline BL-700, ...), no odporucam tento model.
Existuje v dvoch verziach, ta druha ma oznacenie Voltcraft IPC-1 Lisia sa teda pismenom L na konci nazvu:
IPC-1 Navyse od IPC-1L ma nabijacku do autozapalovaca, obal a adapter na mignon baterie. Ma aj iny rozsah nabijacich prudov 200mA, 500mA, 700mA, 1000mA, 1500mA (ak sa nabijaju len dva akumulatory, tak este aj 1800mA).
IPC-1L Nema nabijacku do autozapalovaca, obal ani adapter na mignon baterie. Nabijacich prudov ma menej: 200mA, 500mA, 700mA.
Nabijacka do auta sa da dokupit solo. Okrem toho uzivatelia sa stazuju, ze kabel nabijacky je slaby a je horuci. Odporucal by som kupit si radsej menic napatia do auta, ktory poskytne 220 V a pouzivat klasicku nabijacku. Adapter je pouzitelny aj pre ine zariadenia, takze je to lepsie riesenie ako speciaklizovane nabijacky do auta.
Mensi nabijaci prud IPC-1L nie je na skodu. Postacuje pre akumulatory do 2700 mAh, mozno aj s vyssou kapacitou. Vyhodou IPC-1L je nizsia cena (okolo 30 EUR).
http://www.rkolbabek.com/jomla/elektronika-mainmenu-49/182-nabijecka-voltcraft-ipc-1l-kratka-recenze
Camelion 1100
Jakub Korytiak má výborné skúsenosti s touto značkou.
Ochrana diktafónu, maskovanie a umiestnennie v teréne
Príprava záznamníka J.Savický, ( v prípade že linka už nefunguje, tu je to pdf stiahnuteľné)
Fotodokumentácia
Je veľmi výhodné z viacerých dôvodov zachytiť umiestnenie samotného diktafónu v teréne a celé okolie.
Fotku diktafónu môžete využiť pri:
- prezentácii výsledkov do správy
- pri vyučovaní o tejto metóde
- keby ste chceli poslať niekoho iného pozbierať ich v teréne, okrem súradníc mu dáte fotku
- ak dáte nahrávky vyhodnotiť niekomu inému
Fotografie okolia využijete pri:
- vyhodnotení biotopov, typ, vek, zloženie lesných porastov
- zvláštnosti, ktoré sa z mapy nedajú vyčítať
- malé skalné útvary
- veľmí staré stromy
- hniezda, dutiny
- budovy
- nory, vchody do podzemia
- cesty, chodníky
Tieto informácie viditeľné z fotografií sú obzvlášť cenné ak robíte veľa nahrávok a vyhodnocujete ich neskôr alebo ak dáte vyhodnotiť nahrávky tretej strane.
Je výhodné umiestniť do fotografií rôzne informácie, ako súradnice. Nasledujúca kapitolka od Ruda Jurečka sa vám môže hodiť, ak čítate tento text, zrejme máte širší záber skúmania prírody.
Popisovanie fotografií a pridávanie súradníc
(napísal Rudo Jureček)
Napriek tomu, že robím v linuxe, tak na popis foto používam a odporúčam Zoner. Dá sa to aj v linuxe, ale s obmedzením. Je to skvelý softvér. Tento príspevok je o tom, čo so Zonerom robím a ako foto popisujem. Možno to niekoho inšpiruje.
Zoner Photo Studio
Tu sa dá stiahnuť free verzia, ktorá dokáže všetko čo treba.
Je v angličtine (platené verzie sú aj v SK, CZ a pod.):
Tu je návod v SK:
V Zoneri popisujem fotografie a davam im suradnice. Vsetko sa to da zautomatizovat a netrva to dlho. Jedno fotenie je spracovane za par minut a usetreny cas v buducnosti je na nezaplatenie.
Samotné fotografie sú v adresároch podľa rokov, meno adresára začína
dátum, tak aby sa to chronologicky radilo, napr.:
2015 2015_09_17_vylov_jakubovske_rybniky 2015_09_20_dopadova_plocha_b 2015_09_21_strix_aluco_hendikep
Vo vnútri sú fotografie, ktorým názov nemením. Ak ich mám aj v surovej podobe raw, tak je tam podadresár RAW a v ňom vybrané zábery. A ešte podadresár GIS, ak mám k tomu aj GPX alebo KML súbor s trasou, na ktorej som fotil. Všetko ostatné už zostáva na Zoner.
Ani neviem kde v Zoner v menu su prikazy, pouzivam skratky cez klavesnicu.
Vyberiem všetky fotky a stlačím CTRL+K
- otvori sa editor pre EXIF (jedna fotka sa upravuje cez SHIFT+Enter)
- nastavim sa na prvu zalozku (Basic Info)
- do polozky Title pisem
- nazov, ak je to druh tak latinske meno, ak clovek tak jeho cele meno, dalej
- lokalita a pod.
- dolezite je, ze som tam zacal pridavat aj hlavny biotop na fotke, ak to ma zmysel. Ma to vyhodu
pri neskorsom hladani fotiek.Takze tam pisem to, co myslim ze budem moct neskor hladat (luka, rieka, potok, mokrad, raselinisko, luzny les, ale aj piesok, hmla, dazd, ...)
Napr. fotka vresoviska s padnutým suchým stromov na dopadovej ploche ma v Title:
"Calluna vulgaris, dopadová plocha B, Krížnica, piesok, mŕtve drevo"
Netreba tam popisovat vsetko mozne, vzdy treba mysliet na to ako by som danu fotku hladal a co je tam podstatne.
- do polozky Copyright pisem svoje meno, resp. toho kto fotil
- do Description pisem system ak je to zviera alebo rastlina,
napr.
Animalia;Chordata;Vertebrata;Aves
Podobne rastliny. Ak je to cosi ine, tak krajina, ľudia, stavby, detail
a pod. Da sa to kombinovat, hodnoty oddelujem bodkociarkou. Ak som
pouzil polarizacny filter, tak tam dam CPL. Ak UV filter tak UV. Je to
na ludoch co si tam daju.
Vyhodou systemu je, ze sa daju vybrat napriklad len vtaky, alebo len motyle, alebo len huby. To sa da kombinovat s inymi podmienkami hladania.
Dalsou vyhodou je, ze takto sa to spravi vo vsetkych fotkach naraz. Potom idem postupne po fotkach a vyberam tie kde to treba upravit popisat ich inak. Vyberiem ich, znova CTRL+K a zmenim co treba. A znova prezeram foto, vyberam a znova hromadne zmenim.
Zvycajne to ide rychlo, vidim nahlady zdrzuje to len, ked sa casto menil namet, alebo je na foto vela ludi. Ked to spominam - ludi popisujem zlava doprava, spredu dozadu. Vzdy celym menom (ak viem).
Dalsia vyhoda je, ze cele toto popisovanie mozno nastavit ako predvolene hodnoty. Nastavil som si tak Description. Hodnoty mozno vyberat zo zoznamu. Dole vlavo je na to moznost. Takze si tam ulozim latinsky system na vtaky a ulozim ako Aves. Neskor teda nemusim pisat cely system od Animalia, ... ale len vyberiem Aves a je to tam. Doplnim ostatne a je to. To iste sa da spravit s inymi klucovymi slovami, napr. system na rastliny.
Suradnice.
V menu je moznost Information - GPS -Assign GPS Data
- predtym este vyberiem fotky, ktorym chcem pridat suradnice
- otvori sa okno, kde mozem rucne kliknut do mapy kde to bolo fotene
- no lepsie je mat ulozenu trasu z GPS a pridat suradnice podla nej - je
tam na to nastroj Read Data from GPS Data Log. Nacitam tam GPX subor (alebo aj KML). Podla casu v trase a casu vo fotke sa to sparuje a vsetky fotky sa tak geotaguju naraz. Ak je tam nejaky posun v case (napr. zly cas vo fotaku), da sa korigovat v nastaveni, priamo v tom okne. Tiez sa da posunut urceny bod z trasy, ak to chce uzivatel z akychkolvek pricin niekde inde. Staci kliknut do mapy.
To je cele. Vyhody su obrovske.
Napriklad, ked chcem vybrat fotky bocianov bielych
- otvorim Zoner a nastavim sa na adresar s fotkami (vratane poadresarov,
takze kludne aj uplne vsetky moje fotky)
- v menu Organize dam Search
- nastavim sa na zalozku na Notes a do polozky Title dam "Ciconia ciconia"
- vyberu sa fotky, tie vysvietim a okopirujem do nejakeho adresara
- hromadnymi upravami ich v IrfanView zmensim (B), zabalim a poslem komu
treba
- zaberie to par minut, ak si dotycny vyberie posielam mu originaly
Tie vybery sa daju kombinovat. Len bociany kde je aj hniezdo, len z nejakeho datumu, roku, lokality, alebo len nejaky biotop. Alebo vybrat vsetky fotky motylov, alebo stromov, alebo vsetky kde je konkretny clovek ...
A to najlepsie nakoniec. Vyberat mozno aj podla suradnic.
Bud priamo presne suradnice, co nema velky zmysel. Alebo - a to je dobre - spomeniem priklad:
Na Rudave je nejake potrubie, ktore krizuje potok. Kolega chcel jeho fotku. Ani som nevedel, ci som to fotil. Tiez som nevedel ako som to nazval. Hladat vo fotkach za 20 rokov - to nie. Tak som otvoril Zoner, dal hladat a klikol som v mape na miesto, kde asi to potrubie je. Zadal som, aby hladal 200 m od daneho bodu. Vypadlo asi 20 fotiek, na druhej v poradi bolo potrubie. Rucne by som ho hladal mozno aj hodiny...
Dalsia vyhoda je, ze vsetky tieto info su priamo vo foto. Ked ich niekomu posielam, ma to tam.
Alebo sa daju aj exportovat do tabulky, takze napr. do vydavatelstva poslem hned aj tabulku so supisom druhov, cisla fotiek, mozu tam byt lokality, no vselico. Tak ako sa tam udaje daju hromadne pridat, daju sa vybrane hodnoty aj zmazat. Tak napr. mazem suradnice zo zmensenin fotiek, ktore niekam davam a nechcem aby bolo vidno kde to presne bolo fotene.
Zoner je skvely. Pouzivam jeho legalnu free verziu, ktora vie toto vsetko co som popisal. Este lepsi je DigiKam v Linuxe, no ma jednu chybu - do tagov neberie diakritiku. Cakam uz tri roky, ze to spravia a stale nic.
Aha, ešte čosi, nastavenie programu:
Dá sa nastaviť podľa vlastných predstáv. Najradšej mám zobrazenie:
- v ľavej časti okna je adresárová štruktúra
- pod ňou je náhľad
- pravá časť obsahuje zoznam obrázkov a výber ich EXIF tagov
Nastavenie okien sa dá uložiť a kedykoľvek načítať potrebné rozloženie. Takýchto nastavení je možné uložiť viacero. Podstatná je pravá časť okna, v ktorej sú zobrazené vybrané EXIF tagy.
Nastavené mám tagy:
Meno = názov fotografie tak, ako ho spravil fotoaparát Názov = sem dávam súradnice miesta fotenia Autor = tu píšem meno foteného objektu Fotograf = meno fotografa Popis = tu dávam kľúčové slová oddelené bodkočiarkou
Výber potrebných tagov sa robí po kliknutí pravým tlačidlom myši na záhlavie s menami jednotlivých tagov.
Uz len kratucko RAW. To je velka kapitola sama o sebe. Teraz len tolko, ze pouzivam bezplatny Raw Therapee a som spokojny. Ukladam RAW subory len pre lepsie fotky. Vsetko co ide do tlace robim z RAW. Da sa odtial dostat viac kresby, hlavne prepalene svetla. A viac detailov. No fakt je, ze treba to aj trocha vediet a citlivo nastavit. O tom mozno inokedy...