Volanie divočiny - výpravy, kurzy, návody a iné služby pre vás

Kategória:NAPANT

Z Wikisvet
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Skúmame sovy v Národnom parku Nízke Tatry

Dramatická strata biotopov

Po víchrici v novembri 2004 a následnom reťazci udalostí došlo k obrovským holorubom.

Aby sme mohli napísať k akej veľkej strate plochy starých smrečín došlo dokumentovali sme vybrané oblasti pomocou vlastných snímok s porovnaním satelitných záberov google maps a spracovali sme dostupné informácie:

  • Správa NAPANT spracovala odborný návrh na odstránenie následkov kalamity bez použitia chemických látok, v praxi nebol realizovaný.
  • Štátny podnik Lesy SR zvolili plošné letecké i pozemné aplikovanie chemických látok.
  • Štátne lesy už v národnom parku chemicky ošetrili 1,5 milióna kubických metrov kalamitného dreva za 130 miliónov korún.
  • Vedenie štátnych lesov tvrdí, že hrozí odumretie 415 ­tisíc hektárov smrečín do 30 rokov, čo je rozloha deviatich národných parkov.
  • Voči aplikácii chemických látok vystúpili pracovníci Správy NAPANT a otvoreným listom vyjadrili svoj odborný názor, podľa ktorého je plošná aplikácia chemických látok na území národného parku neprípustná, a to najmä z dôvodu jej výrazne negatívneho vplyvu na všetky organizmy a ekosystém národného parku. Otvorený list podpísalo 18 pracovníkov z celkového počtu 23. Tento názor podporilo svojou verejnou výzvou aj 150 vedcov z rôznych vedných odborov zameraných na ochranu prírody.
  • Kalamitou je postihnutých približne 70 percent výmery smrečinových monokultúrnych lesov a môže sa stať, že prídeme o 100 percent smrečinových porastov.

Ako to vyzerá v NP Bavorský les kde si zvolili nezasahovať v roku 2015 ?

26.8.2015 sme našli na facebook stránke národného parku tento príspevok s fotkami z toho istého miesta vždy po piatich rokoch:


FacebookNatParBayern.png

Výsledky mapovania

Mapovanie v roku 2002

Mapovanie v roku 2009 sa uskutočnilo v rámci projektu Ochrany dravcov na Slovensku s názvom "Dravce a sovy v sústave chránených vtáčich území Slovenska" s podporou nadácie Ekopolis.

"Výsledky mapovania ukázali, že v porastoch, v ktorých sa výrazným spôsobom zasahovalo proti veternej a lykožrútovej kalamite došlo k významnému úbytku početnosti kuvičkov vrabčích v porovnaní s početnosťou tejto sovy obvyklej v ihličnatých a zmiešaných porastoch slovenských pohorí v porovnateľných podmienkach, ktoré neboli vystavené pôsobeniu výraznejších narušujúcich činiteľov. Takisto sa ukázalo, že početnosť lesných sov (pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí) v prirodzených horských lesných porastoch sa výrazne nemení ani ak dôjde k napadnutiu týchto porastov lykožrútovou kalamitou a veľká časť smrekov v porastoch odumrie a odumreté stromy sú ponechané v poraste. " citácia z článku Pačenovský 2010

Mapovanie v roku 2010

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)

(vysvetlivky k značkám)


  • Počet predpokladaných párov kuvička vrabčieho v CHVU = 33

Z toho v r. 2009 zistených 17 terit., (doliny Svarínka, Bystrá dol., oblasť Panskej hole, Malužiná) rovnaký počet terit. - 17 zistených aj v r. 2010 (Bystrá dol., Demänovská dol., Široká dol.), 1 teritorium v Bystrej dol. overené aj v r. 2009, aj 2010

  • Odhad celkovej populácie druhu v CHVÚ = 300p

Tento odhad 300 párov pre CHVÚ z r. 2002 mohol byť v tom čase aj podhodnotený. V súčasnosti (2009-2010) je stav biotopov oveľa horší ako v r. 2002, asi 30% lesných biotopov v CHVÚ už pre druh nevyhovuje, čo sa môže pri pokračujúcom trende úbytku biotopov prejaviť aj na poklese párov pod hranicu odhadovaných 300 párov, dokonca už v súčasnosti môže byť početnosť druhu v rozmedzi 250-300 párov.

  • Lokálna populačná hustota pár / 100 km2 = 69

Lokálne denzity v CHVÚ dosahujú vo vhodných biotopoch 0,84 - 1 terit./km2, v menej vhodných, narušených biotopoch len okolo 0,24 terit./km2, priemerne asi 0,69 terit./km2 v lesných biotopoch. Z celkovej rozlohy CHVÚ 96 951 ha je potrebné odpočítať ca. 25% nelesných plôch nad hranicou lesa, ostáva 75% zalesnenej plochy CHVÚ, t.j. asi 72 600 ha. Z tejto plochy je potrebné odpočítať ca. 20% porastov s nevhodným druhovým resp. vekovým zložením pre druh a ďalších ca 30% lesných porastov je žiaľ potrebné odrátať kvôli znehodnoteniu/narušeniu lykožrútom, vetrom a ťažbou.Ostáva teda asi 50% lesných porastov potenciálne vhodných pre druh z celkovej rozlohy 72 600 ha, čo je asi 36 300 ha lesných biotopov. Prepočet priemernej denzity 0,69 terit./km2 na 100 km2 lesných biotopov v CHVÚ dáva hodnotu 69 teritórií (párov)/100 km2 lesa.

  • Zmonitorovaných bolo 20 - 40% vhodných biotopov = 27%

V rokoch 2009 a 2010 bolo zmonitorovaných ca 108 km2 lesných porastov v CHVÚ, v Kráľovohoľských aj v Ďumbierskych Tatrách (S. Pačenovský zmonitoroval rozšíreniea početnosť druhu a stav biotopov na 64 km2 a A. Kürthy zmonitoroval stav biotopov na ca. 44 km2 ). Z celkovej odhadovanej potenciálne vhodnej zalesnenej plochy v CHVÚ potenciálne vhodnej pre druh (ca. 363 km2) je to asi 27%.

  • Populácia druhu je v CHVÚ klesajúca

Od veľkej veternej kalamity v novembri 2004 dochádza k výraznému úbytku biotopov v CHVU - najmä v dôsledku veľkoplošného odlesňovania v porastoch napadnutých podkôrnym hmyzom, čo nutne musí mať za dôsledok úbytok populácie druhu.

  • Areál druhu (v rámci CHVÚ) sa zmenšuje

Areál druhu v rámci CHVÚ sa zmenšuje, v dôsledku úbytku vhodných biotopov. Hlavný dôvod je zasahovanie do porastov napadnutých podkôrnym hmyzom.

  • Preferovaný hniezdny biotop

Staršie a staré lesné porasty (60 r. a viac) s výrazným zastúpením smreka a jedle, v menšej miere aj borovice lesnej, možnosť hniezdenia je podmienená prítomnosťou vhodných dutín (v našich podmienkach využíva druh najmä duriny vytesané ďatľom veľkým a ďubníkom trojprstým - Pačenovský, Šotnár 2011 in press).

  • Ohrozenia / negatívne vplyvy pôsobiace na populáciu druhu a jeho biotopy, stanovte úroveň 0 (žiadny vplyv) až 5 (veľmi významný negatívny vplyv)
    • Intenzifikácia hospodárenia / hosp. využívanie hn. biotopu 3
    • industrializácia / urbanizmus / výstavba 1
    • turizmus, vysoká návštevnosť
    • športové využívanie hniezdisk
    • intenzifikácia poľnohospodárstva (chemizácia prostredia, meliorácie) ?
  • Koľko hniezdisk (odhad v %) je uvedenými faktormi oplvynených natoľko, že hrozí ich zánik?

odhadom asi 30% lesných porastov

  • Má územie potenciál pre vznik nových hniezdnych príležitostí?

Problém je v tom, že z území, odkiaľ bol druh vytlačený v dôsledku znehodnotenia, resp. zániku biotopov sa druh musí sťahovať do nových, nenarušených biotopov. Všetky potenciálne vhodné biotopy v CHVÚ však už sú využívané inými príslušníkmi druhu - vlastníkmi teritórií a ďalšie zvyšovanie populačnej hustory, (ktorá je už aj tak v Nízkych Tatrách aj v porovnaní s inými európskymi krajinami značne vysoká) zrejme nie je možné. Preto hrozí celkový postupný ústup druhu z CHVÚ z biotopov, ktoré boli znehodnotené. Regenerácia narušených/zničených biotopov je samozrejme možná, ale bude to dlhodobý proces.

  • Ktoré negatívne faktory považujete za najvážnejšie pre prežitie druhu v oblasti? Stanovte úroveň 0 (žiadny vplyv) až 5 (veľmi významný negatívny vplyv)
    • Strata / zmena hniezdnych biotopov 5
    • Strata / zmena potravných biotopov 5 (Potravný a hniezdny biotop sú priamo prepojené.)
    • Nepriame prenasledovanie a vyrušovanie 2 (v miestach ťažby, zasahovania do porastov, v menšej miere (skôr lokálny vplyv) aj v miestach zvýšenej intenzity turistických a športových aktivít (napr. Demänovská dolina), avšak tieto faktory, na rozdiel od odlesňovania nemajúza dôsledok priamy úbytok druhu, či zmenšovanie jeho areálu v CHVÚ.)

Svarínska dolina - Torysa, Ústredok

(vysvetlivky k značkám)



(vysvetlivky k značkám)


Rok 2006
25. apríla 2009


doteraz je to tam pekné, v podstate tu nastali len malé zmeny, väčšina starých porastov je stále neporušená, dajú sa pekne počítať denzity, teritoriá sú v zhluku

dolina Benkovo, Panská Poľana

(vysvetlivky k značkám)


Rok 2006
august 2009


strašne nízke denzity pre zničené porasty

Bystrá dolina

(vysvetlivky k značkám)



Rok 2006
25. októbra 2009


Široká dolina

(vysvetlivky k značkám)



Rok 2006
Rok 2010


Demänovská dolina

(vysvetlivky k značkám)



(vysvetlivky k značkám)


Rok 2006


okolie obce Malužiná

(vysvetlivky k značkám)



(vysvetlivky k značkám)


Rok 2006


hlavný hrebeň - južná hranica úsek Čertovica - Homôlka

(vysvetlivky k značkám)



(vysvetlivky k značkám)


Rok 2006


Referencie