Volanie divočiny - výpravy, kurzy, návody a iné služby pre vás

Metodika mapovania vtáctva Bratislavy

Z Wikisvet
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Metodika mapovania vtáctva Bratislavy

Ornitológia má v Bratislave dlhú tradíciu. Napriek výskumom v minulosti a intenzívnemu bádaniu v súčasnosti však nejestvuje publikácia, ktorá by ornitológovi poskytla ucelený prehľad o rozšírení vtáctva v Bratislave.

Preto v roku 2006 začne mapovanie vtáctva Bratislavy jednotnou metodikou, tak aby sa získali porovnateľné údaje z celého územia mesta. Ďalšou časťou, ktorá však už nie je popísaná v navrhnutej metodike bude zbieranie a sumarizovanie údajov o výskyte vtáctva z minulosti. Ich zhrnutie a vyhodnotenie v pripravovanom diele „Atlas vtákov Bratislavy“ je nevyhnutné pri predostretí komplexného pohľadu na ornitocenózy v Bratislave.

Metodika predkladá základné pokyny a postupy ktorými bude mapované vtáctva v Bratislave. Je v nej vymedzené mapované územie, mapovacia jednotka (kvadrát), obdobie v ktorom sa bude vtáctvo mapovať ako aj možnosti zapojenia sa skúsených a menej skúsených ornitológov alebo aj začiatočníkov do programu.


ÚZEMIE

Mapované územie predstavuje výhradne územie hlavného mesta Bratislavy, t. j. katastrálne územia jeho jednotlivých mestských častí.  Rozloha územia je 367,9 km2. Orientačná mapa územia Bratislavy s vyznačením kvadrátov je súčasťou tejto metodickej príručky.

sieť kvadrátov

KVADRÁT

Základnou mapovanou jednotkou je kvadrát o 1,5 x 1,25 km, t.j. o rozlohe 1,88 km. Tento je odvodený od základnej siete kvadrátov databanky fauny Slovenska.  Jeden kvadrát pre mapovanie v Bratislave vznikol rozdelením „národného“ kvadrátu štandardnej veľkosti na 64 menších kvadrátov. Spolu takto Bratislavu pokrylo 218 kvadrátov.

Kvadráty sú označené alfanumerickým kódom odvodeným od kódov kvadrátov štvorcov používaných pre mapovanie v rámci zaužívanej siete databanky fauny Slovenska.

Mapovanie sa realizuje aj vo všetkých kvadrátoch, ktoré čo i len časťou zasahujú na územie Bratislavy. V hraničných kvadrátoch sa mapovanie realizuje len v časti zasahujúcej na územie Bratislavy (podľa priloženej mapy).

ČASOVÉ VYMEDZENIE

Mapovanie pre potreby tohto programu sa realizuje v rokoch 2006 – 2010 (2011). V prípade nedostatočného množstva údajov sa mapovanie predĺži o 1 rok. O takomto kroku rozhodne hlavný koordinátor projektu spolu s iniciálnym výborom projektu.

Nie je potrebné, aby sa každý mapovateľ zapojil do programu v každom roku jeho realizácie (týka sa predovšetkým študentov mapujúcich vtáctvo v rámci diplomových prác).

Výskyt vtáctva sa bude mapovať počas celého roka, osobitne v hniezdnom, mimohniezdnom a v zimnom období.

HNIEZDNE OBDOBIE

Hniezdne obdobie v podmienkach Bratislavy trvá od polovice marca do polovice augusta. Niektoré druhy však začínajú hniezdiť skôr (vrany, krkavce, sovy) a niektoré až v polovici vymedzeného obdobia, alebo napriek výskytu v Bratislave tu vôbec nemusia hniezdiť (čoríky). Preto je potrebné toto obdobie chápať skôr ako vymedzenie času, kedy je potrebné sústrediť aktivity v teréne zamerané na zistenie hniezdneho výskytu vtáctva. Pre dokázanie hniezdenia teda nestačí pozorovanie vtáctva vo vymedzenom období, ale je potrebné postupovať podľa nižšie uvedených stupňov preukaznosti hniezdenia individuálne u každého druhu.

ZIMNÉ OBDOBIE

Pri pozorovaní vtáctva v období od 1.decembra do 15. februára možno chápať ich výskyty ako zimovanie.

MIMOHNIEZDNE OBDOBIE

Výskyt vtákov v období medzi polovicou augusta a 30. novembrom a 16. februárom a polovicou marca bude hodnotený ako výskyt v mimohniezdnom období (s výnimkou skorých alebo neskorých hniezdení). Takto ho bude potrebné uvádzať aj vo formulári.

DOKAZOVANIE HNIEZDENIA

V hniezdnom období sa výskyt vtákov v jednotlivých kvadrátov delí podľa kategorizácie preukaznosti hniezdenia zostavenej Európskym výborom pre zostavenie atlasu hniezdneho výskytu vtákov. Jednotlivé kategórie sú vymedzené tak, aby sa dali čím jednoduchšie v teréne určiť.

Stupne preukaznosti hniezdenia sú nasledovné:

A – predpokladané hniezdenie B – možné hniezdenie C – pravdepodobné hniezdenie D – dokázané hniezdenie

Kategorizácia stupňov je nasledovná:

A. Hniezdenie predpokladané

  • Druh pozorovaný v hniezdnom období.

B. Hniezdenie možné

Druh pozorovaný v hniezdnom období vo vhodnom hniezdnom prostredí (brodivce, bahniaky, čajky a niektoré ďalšie druhy sa často zdržujú na vhodných miestach bez toho, aby zahniezdili. Pre zaradenie týchto druhov medzi hniezdiče je preto nevyhnutné hniezdenie potvrdiť preukaznejším spôsobom.)

  • B2 Pozorovanie spievajúceho samca (samcov) alebo počutie hlasu nasvedčujúce hniezdeniu v hniezdnom období.

C. Hniezdenie pravdepodobné:

  • C3. Pár (samec a samica) pozorovaný v dobe hniezdenia vo vhodnom hniezdnom prostredí
  • C4 Stály okrsok vo vhodnom hniezdnom prostredí v hniezdnom období predpokladaný na základe pozorovania

teritoriálneho správania (napr. spev, odháňanie sokov) na tom istom stanovišti najmenej dva krát s odstupom týždňa.

  • C5 Pozorovanie toku, imponovania alebo párenia
  • C6 Vyhľadávanie pravdepodobných hniezdísk
  • C7 Vzrušené správanie starých vtákov najskôr v blízkosti hniezda alebo mláďat
  • C8 Hniezdne holiny u chytených starých vtákov
  • C9 Staré vtáky pozorované pri tvorbe hniezda.

D. Hniezdenie dokázané:

  • D10 Odpútavanie pozornosti od hniezda alebo mláďat a predstieranie zranenia
  • D11 Nález použitého hniezda (obývané opustené pri pozorovaní), alebo zvyškov vaječných škrupín
  • D12 Nález čerstvo vylietaných mláďat (u kŕmivých druhov) alebo mláďat v prachovom šate (u nekŕmivých druhov)
  • D13 Pozorovanie starých vtákov prilietajúcich (odlietajúcich) na hniezdisko, ktoré nasvedčuje prítomnosti obsadeného hniezda

(včítane vysoko umiestnených hniezd alebo hniezdnych dutín do ktorých nie je vidieť, alebo pozorovanie starých vtákov sediacich na znáške)

  • D14 Pozorovanie starých vtákov prinášajúcich potravu mláďatám, alebo vynášajúcich trus z hniezda
  • D15 Nález hniezda s vajcami
  • D16 Nález hniezda s mláďatami (videnými alebo počutými).

Stupeň preukaznosti hniezdenia sa označuje vo formulári skratkou, napr. D15 značí, že sa u príslušného vtáčieho druhu v danom kvadráte našlo hniezdo s vajcami.

Výskyt v dobe hniezdenia bez ohľadu na iné okolnosti (vhodnosť biotopu a pod.) sám o sebe nestačí pre zaradenie druhu medzi hniezdiče (napr. v máji letiaca kaňa močiarna nad lesom).

ODHAD POČETNOSTI

V tých štvorcoch, kde to mapovateľovi dovolí dostatočné množstvo údajov, tam bude vyhodnotený aj počet hniezdiacich párov daného druhu. Mapovateľ odhadne buď konkrétny počet hniezdiacich párov alebo odhadne interval početnosti daného druhu.

Cieľom pri odhade početnosti je jej čím presnejšie stanovenie. V prípade, že mapovateľ nevie v štvorci početnosť odhadnúť, tak ju nevyhodnocuje (napr. príležitostní mapovatelia mapujúci náhodne v iných štvorcoch ako ich hlavných).


ORGANIZOVANIE MAPOVANIA

PRÍSLUŠNOSŤ MAPOVANÝCH KVADRÁTOV

Každému mapovateľovi bude pridelený kvadrát či viacero kvadrátov podľa jeho zvolenia a možností tak, aby čím menej mapovateľov mapovalo ten istý kvadrát dvakrát. Pri mapovaní vtáctva bude mapovať prednostne pridelený kvadrát. Okrem toho bude mať každý mapovateľ k dispozíciu mapu kvadrátov v Bratislave, aby mohol zasielať koordinátorovi aj údaje z náhodných pozorovaní i z iných kvadrátov. Takéto náhodné pozorovania môžu často vylepšiť úroveň poznania v daných kvadrátoch.

Niektorí mapovatelia (napríklad tí, ktorí nevedia spoľahlivo určiť všetky druhy vtáctva) nebudú mať pridelené kvadráty, ale budú zbierať údaje náhodne na celom skúmanom území, prípadne v nimi vybraných územiach a tieto vyhodnotené podľa príslušnosti k jednotlivým štvorcom budú zasielať koordinátorovi mapovania.

Je potrebné, aby mapovatelia dodávali čím presnejšie údaje zo svojich štvorcov podľa možnosti každý rok, avšak je nevyhnutné, aby každý štvorec zmapovali podrobne aspoň v dvoch hniezdnych sezónach.


MAPOVANIE VTÁCTVA

Predpokladom dobrého zmapovania rozšírenia a početnosti vtáctva v danom štvorci je dobrá znalosť územia. Mapovateľ musí mať presný prehľad o zastúpení jednotlivých biotopov v mapovanom území (vodné toky, vodné plochy, lesy, stavby, dvory v intravilánoch, lúky, polia, úhory, prípadne iné). Pri mapovaní je potrebné zmapovať celý kvadrát a všetky biotopy v ňom. Mapovanie by malo byť minimálne v danom kvadráte v prvých rokoch opakované tak, aby mohol mapovateľ čím presnejšie odhadnúť počet hniezdiaceho vtáctva a jednotlivé druhy vyskytujúce sa vo zvolenom kvadráte zaradiť do prislúchajúcich kategórií preukaznosti hniezdenia. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať vtákom vyskytujúcim sa na hraniciach kvadrátu, aby nedošlo k nesprávnemu priradeniu hniezdiča do skúmaného kvadrátu.

Základnou snahou pri mapovaní v každom kvadráte je zistenie čím väčšieho počtu hniezdiacich druhov v čo najvyššom stupni preukaznosti hniezdenia. Ak sa v kvadráte v jednom roku dokáže hniezdenie (kategória D10 – D16), nie je potrebné dokazovať hniezdenie v nasledujúcom roku opätovne, ale je potrebné sústrediť sa na zistenie čím presnejšieho odhadu početnosti u tohto druhu (opakovanými kontrolami v kvadráte) a dokazovanie hniezdenia a odhady početností u ďalších druhov, alebo v ďalších kvadrátoch. Pozornosť pri dokazovaní hniezdenia sa sústreďuje predovšetkým na druhy nenápadné, s riedkym rozšírením v Bratislave, ťažšie určiteľné ako aj na nové hniezdiče pre Bratislavu. Pri určovaní obtiažnejšie determinovateľných druhov je potrebné používať určovacie kľúče, nahrávky vtákov, prípadne je vhodným prostriedkom na neskoršie určenie pozorovaných vtákov ich fotodokumentácia či nahrávka hlasu či na kameru.

Pre presné určenie početnosti v niektorých kvadrátoch bude nevyhnutné rozmiestniť na území Bratislavy vzorku plôch, na ktorých sa bude početnosť mapovať metódou mapovania hniezdnych okrskov. Výber plôch a ich zmeny v jednotlivých rokoch mapovania budú konzultovať koordinátor, vybraní členovia iniciálneho výboru a mapovatelia, ktorým takéto intenzívne mapovanie dovolia ich možnosti.

ORGANIZOVANIE MAPOVANIA

Mapovanie bude organizované v troch úrovniach:

hlavný mapovateľ príležitostný mapovateľ koordinátor

Hlavný mapovateľ má za úlohu úplné zmapovanie kvadrátov, ktoré mu boli po dohode s ním pridelené. To znamená, že mapuje výskyt všetkých druhov, ktoré by potenciálne v kvadráte mohli hniezdiť.

Príležitostný mapovateľ zbiera údaje o hniezdnom výskyte vtáctva v rámci celej Bratislavy alebo jej časti a tieto zasiela vyplnené vo formulároch a rozdelené k príslušným štvorcom koordinátorovi. Príležitostný mapovateľ nemusí mapovať všetky druhy. Môže mapovať napríklad len výskyt kavky v Bratislave.

Koordinátor zodpovedá za efektívnu organizáciu mapovateľov, za rovnomerné a čím ucelenejšie spracovanie údajov o výskyte vtáctva získaných pri práci v teréne.

MAPOVATELIA

Mapovania sa môžu zúčastniť začínajúci ornitológovia, či pozorovatelia vtáctva (ktorí sa venujú ornitológii a pozorovaniu vtáctva popri štúdiu alebo práci), dobrovoľní ornitológovia ako aj profesionálni ornitológovia.

Mapovatelia, ktorí nepoznajú všetky druhy vtáctva, budú len príležitostnými mapovateľmi. Budú mapovať výskyt tých druhov, ktoré vedia s istotou určiť. Niektorí budú teda mapovať napríklad výskyt kavky, sokola myšiara alebo kačíc divých v meste.

Dobrovoľní alebo profesionálni ornitológovia, ktorí vedia dobre determinovať väčšinu druhov vyskytujúcich sa v Bratislave môžu byť hlavnými mapovateľmi v pridelených štvorcoch.

Nevyhnutnou podmienkou zapojenia sa do programu nie je zapojenie sa v každom z mapovacích rokov. Napríklad študenti, ktorí budú mapovať výskyt vtáctva v rámci diplomových prác sa do mapovania zapoja len v tých rokoch, kedy im to pobyt a štúdium v Bratislave dovolí.

ZBER A VYHODNOCOVANIE ÚDAJOV

Údaje z mapovaných kvadrátov je potrebné zasielať koordinátorovi vyplnené vo formulári minimálne raz ročne, čím skôr po skončení hniezdneho obdobia, najneskôr do 30.9. Nie je prípustné zasielanie všetkých výsledkov až po skončení celého programu.

Priebežné zasielanie výsledkov každý rok umožní vytvoriť si obraz o slabo zmapovaných územiach a takisto umožní priebežné vyhodnocovanie výsledkov. Taktiež umožní v budúcich rokoch doplniť údaje zo slabo zmapovaných kvadrátov Nárazové spracovanie výsledkov až po skončení celého mapovania o pár rokov nebude pri očakávanom množstve údajov možné.

Pri zistení hniezdenia vzácnych druhov, druhov nových pre Bratislavu je potrebné kontaktovať koordinátora podľa možností hneď. Pre akceptovanie vzácneho údaju je nutné každý takýto záznam overiť, preto je nevhodné, ak sa oznámi koordinátorovi až po skončení hniezdnej sezóny. Zoznam vzácnych druhov ako aj druhov, ktorých zistenie v Bratislave sa predpokladá, spolu s metodikou obdrží každý mapovateľ.

Koordinátor bude získané výsledky po každej sezóne vyhodnocovať a zasielať zosumarizované mapovateľom tak, aby bolo možné v ďalších hniezdnych sezónach zmapovať slabšie zmapované územia a racionálnejšie rozdeliť mapovateľov v tých prípadoch, kde bude viacnásobné mapovanie štvorcov neefektívne.


VYPĹŇANIE FORMULÁROV

Z vyplnených formulárov budú zostavené druhové texty a druhové mapy k jednotlivým druhom. Formuláre je potrebné vypĺňať čitateľne a zrozumiteľne, pokiaľ možno elektronicky (mapovatelia bez prístupu k internetu vypĺňajú formuláre v papierovej podobe). Pri zostavovaní Atlasu sa bude vychádzať predovšetkým z údajov z mapovania, čo je potrebné mať pri vypĺňaní formuláru na zreteli.

Ku formuláru podľa potreby pripojte aj komentár. V tomto komentári by mali byť poznámky k výskytu vzácnejších druhov, popis nájdených hniezd, prípadne mapky s nákresom hniezd, okrskov, prípadne iných podrobností.

Pri mapovaní vtáctva Bratislavy sa budú používať dva druhy formulárov. Jeden druh (hlavný formulár) bude slúžiť na vypĺňanie údajov zo štvorca získaných za hniezdne, zimné a mimohniezdne obdobie. Druhý (terénny formulár) môže slúžiť na zapisovanie údajov mapovateľmi v teréne, ale aj na zaslanie náhodných údajov zo štvorcov v ktorých autor údajov nie je hlavným mapovateľom.


Hlavný formulár

Do kolónky „mapovateľ“ vypíšte meno a priezvisko mapovateľa, prípadne telefón, e-mail a adresu, ak sa zmenia v priebehu mapovania.

Do kolónky „počet návštev“ vyplňte počet návštev, ktorý ste s cieľom zmapovať daný kvadrát uskutočnili.

Do kolónky „kvadrát“ uveďte numerický kód kvadrátu z ktorého zasielate údaje. Napr. „0510“. Vymedzenie kvadrátov Bratislavy je v priloženej mape. a): 09     10    11

Do kolónky „pokrytie štvorca map. (%)“ uveďte percentuálny podiel územia, ktoré sa podarilo pri terénnych návštevách zmapovať. Keďže mapované kvadráty nie sú veľké, u mapovateľov, ktorí budú mapovať kvadráty ako hlavní mapovatelia, by nemal byť problém, aby zmapovali kvadrát celý a uviedli tak do tejto kolonky „100“.

Do kolónky „rok mapovania“ uveďte rok za ktorý sú vyplnené údaje vo formulári. Nevypĺňajte do formulára údaje z viacerých rokov spolu.

Do kolónky „dátum vyplnenia“ uveďte dátum, kedy ste vyplnili formulár. Tento údaj je potrebný pre posúdenie aktuálnosti údajov v prípade pozorovania vzácnejších druhov, ktoré bude potrebné overiť.

Osobitne vypĺňajte údaje do formuláru za hniezdne, mimohniezdne a zimné obdobie. Prípadne vypĺňajte údaje z týchto období do formuláru spolu tak, aby boli jednotlivé obdobia jasne odlíšiteľné. Vypĺňajte teda napríklad údaje odlišným typom alebo farbou písma za jednotlivé obdobia.

Do kolónky „kategória výskytu“ sa uvedie v hniezdnom období kód preukaznosti hniezdenia (kód C9 teda znamená, že mapovateľ pozoroval staré vtáky pri stavbe hniezda, kód D15, že mapovateľ našiel hniezdo s vajcami). Pri výskyte v mimohniezdnom období uvedie písmeno M a pri výskyte v zimnom období písmeno H.

Do kolónky „početnosť“uvedie mapovateľ čím presnejší odhad početnosti pre daný druh, ktorý v kvadráte zistil. Hlavný mapovateľ by mal uvádzať v kvadráte početnosť čím väčšieho počtu hniezdiacich druhov. Príležitostný mapovateľ len početnosť tých druhov, ktoré si trúfa vyhodnotiť. Odhad početnosti tých istých druhov sa môže v tom istom kvadráte v jednotlivých rokoch meniť. Závisieť môže aj od oscilácie početnosti niektorých druhov v jednotlivých rokoch ale aj od stupňa poznania ornitocenóz v danom kvadráte. Presnosť odhadnutého počtu v prvých rokoch tak môže byť výrazne nižšia ako na konci mapovania. Početnosť sa môže vypĺňať aj ako interval. U väčšiny druhov nebude možno odhad početnosti stanoviť presne.

„Populačný trend“

sa chápe ako zmeny v početnosti v danom

kvadráte a to bez ohľadu na zmeny v plošnom rozšírení druhu. „Areálový trend“ sa chápe ako zmeny v plošnom rozšírení druhu v danom kvadráte. V kolónkach populačný a areálový trend vypĺňame hodnoty -2,-1,0,1,2,? podľa nasledovného rozdelenia:

- druh od roku 1990 v danom kvadráte pribudol (zväčšil obývané územie) o viac ako 50 %

- druh od roku 1990 v danom kvadráte pribudol (zväčšil obývané územie) o 10 - 50 %

- druh od roku 1990 v danom kvadráte nezmenil početnosť resp. rozšírenie (zmeny do ±10 %)

- druh od roku 1990 v danom kvadráte ubudol (zmenšil obývané územie) o 20 - 50 %

- druh od roku 1990 v danom kvadráte ubudol (zmenšil obývané územie) o viac ako 50 %

? - druh, o ktorom nie sú dostatočné poznatky pre stanovenie trendov po roku 1990.

Stanovenie trendov je náročné na poznanie terénu a výskytu vtáctva aj v minulosti. Pri pochybnostiach o správnosti stanoveného trendu je potrebné radšej vypísať do kolóniek populačný a areálový trend otáznik.

Komentár k výskytu druhov uvedených vo formulári je potrebné pripájať vždy u tých, ktorých poradové číslo je vyznačené sivou farbou alebo ktoré v hlavnom formulári nie sú.

Pri vypĺňaní hlavného formuláru pre druhy vyskytujúce sa v kvadrátoch v mimohniezdnom období je nutné vypĺňať len údaje o kategórii výskytu a o početnosti len vtedy ak sú k dispozícii dostatočné údaje na jej stanovenie. V opačnom prípade sa do kolónky početnosť vyznačuje len „+“ čo znamená prítomnosť druhu v sledovanom období v kvadráte.

Prípadne do kolónky početnosť uvádzame maximálnu početnosť zistenú

v sledovanom období v kvadráte.

Terénny formulár

Tento formulár môže mapovateľ používať v teréne pre zjednodušené zapisovanie pozorovaní s dopredu predpísanými druhmi (vo formulári je uvedená väčšina slovenských druhov vtákov). Do formuláru môže vypisovať pozorovania z viacerých návštev. Ak mapovateľ mapoval niektorý štvorec len náhodne a uskutočnil v ňom len jednu návštevu, tak stačí zaslanie tohto formuláru koordinátorovi.

Kolónku „mapovateľ“ vypĺňa obdobne ako u hlavného formuláru.

Do kolónky „dátum“ vypĺňa dátum, prípadne viac dátumov v ktorom vykonal návštevu v danom kvadráte.

Do kolónky „kvadrát“ numerický kód kvadrátu obdobne ako u hlavného formuláru.

Do kolónky „lokalita“ uvádza mapovateľ presné vymedzenie lokality, ak nemapoval celý štvorec, napr. „ul. Oravská“.

Do kolónky „počet“ uvádza mapovateľ počet vtákov daného druhu pozorovaných pri návšteve v teréne. Do jednej kolónky je možné zapísať počty zistené aj pri viacerých návštevách. Potom je potrebné rozdeliť tieto kolónky na viac stĺpcov alebo počty z rozličných návštev odlíšiť typom alebo farbou písma.

SPOLUPRACUJÚCE ORGANIZÁCIE

Program bude koordinovaný Spoločnosťou pre ochranu vtáctva na Slovensku v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku, Slovenskou ornitologickou spoločnosťou a ďalšími vedeckými inštitúciami.

AUTORSTVO A POUŽITIE ÚDAJOV

Poskytnuté údaje budú po zaslaní koordinátorovi zapísané do ISTB databázy SOVS (SOS/BirdLife Slovensko). Autorstvo údajov zostane ich autorom.

Údaje budú použité na vypracovanie „Atlasu vtáctva Bratislavy“ a v prípade potreby na nekomerčné ochranárske účely (napríklad vypracovanie stanoviska k výskytu ohrozených druhov vtáctva).

KONTAKTY

Výsledky zasielajte koordinátorovi (prípadne otázky a návrhy) na nasledovnú adresu:

Adresa: Katarína SLABEYOVÁ

Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku

Mlynské nivy 41

821 09 Bratislava

Tel: 02/55422185, Fax: 02/55422186

E - mail: slabeyova@vtaky.sk

vypracovali: J. Ridzoň, D. Karaska, Ľ. Kocian, Z. Országhová, E. Darolová, R. Rybanič.