Volanie divočiny - výpravy, kurzy, návody a iné služby pre vás
Kategória:Pôtik kapcavý
V skratke:
- pôtik kapcavý (Aegolius funereus) ❄(⚣)☼ | ❀ (horské ihličnaté lesy) ⚃⚄| ♻ hlodavce,vtáky| ♫ samec:pupupu.. , alarm:tjiauk | ⚤ dutiny (po tesárovi)
Obsah
Podrobnosti a ďalšie informácie
- Pôtik kapcavý - Wikipédia ✔
(najmä tam doplňujeme informácie, ktoré sú už všeobecne známe) - na stránkach u Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
- u Ochrany dravcov na Slovensku
- Sovule: Sovy - ochrana a výskum na Slovensku. Blog o sovách pre ľudí... Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)
Pre záujemcov o prieskum života tohoto druhu
Je to horský druh sovy. Nájdeme ho vo vyšších nadmorských výškach v ihličnatých a miešaných porastoch. Výborne sa hľadá v dutinách tesára čierneho a rád obsadzuje aj búdky. Veľmi intenzívne volá hlavne v apríli. Niekedy aj cez deň. Zaujímavá je otázka, ako reaguje na veľké holoruby v horských oblastiach, ktoré nastali po veterných kalamitách v roku 2004. Na našej výskumnej ploche na Volovci sme zistili že sú v nezvyčajne veľkých hustotách. Chceme zistiť či sa len nahustili v zbytkoch hrebeňových lesoch a na nových rúbaniach majú dosť potravy, či aj hniezdia všetci tí volajúci samci.
- NAPANT riešenie smrekovej kalamity a vplyv na malé horské sovy.
- Sovule: Sovy - ochrana a výskum na Slovensku. Blog o sovách pre ľudí... článok Výskum.
Ochrana prírody
- Sovule: Sovy - ochrana a výskum na Slovensku. Blog o sovách pre ľudí... články Chránené vtáčie územia (CHVU) a Územia európskeho významu (ÚEV)
Vieme ho ľahko spoznať podľa hlasu. Kto má chuť, môže napríklad pomôcť s dokázaním hniezdenia. To nie úplne ľahké, predpokladom je spoznať hlas mláďat. Mláďatá sa po vyletení ozývajú, rodičia ich dokrmujú. Na priloženej mape vidíme že je dôležité pre Nový atlas vtákov Slovenska tie malé guličky dostať na veľké. Dobrý spôsob je nájsť dutiny tesára čierneho v miestach, kde sa pôtik ozýval. V máji poškrabkať na kôru stromu a pôtik sediaci na násade sa často vystrči. Iným spôsobom je urobiť búdky, umiestniť do vhodného prostredia a skontrolovať.
Denzita
Denzita je závislá od stavu hniezdnej ponuky a potravnej ponuky.
Napríklad vo výskumnej oblasti "Kaufunger Wald" o ploche cca 70 km2 boli denzity prepočítané na 10km2 v rokoch s malou ponukou potravy len 0,5 - 1 revír a v rokoch s veľmi dobrou potravnou ponukou 4,6 revírov na 10km2 (Schelper, W. 1989: Zur Brutbiologie, Ernährung und Populationsdynamik des Rauhfusskauzes Aegolius funereus im Kaufunger Wald (Südniedersachsen))
Pre porovnanie uvádzame maximálne zistené denzity stredoeurópskych krajín (podľa Mebs, Scherzinger, 2000)
- Lokalita Westharz, plocha 170 km2, rok 1984, počet revírov či hniezd 67, hustota na 10km2: 3,9 (Schwerdteger 1993)
- Lokalita Schweizer Jura, plocha 150 km2, rok 1992, počet revírov či hniezd 57, hustota na 10km2: 3,8 (Ravussin et al. 1993)
- Lokalita Nationalpark Bayerischer Wald, hustota 2,1 (Scherzinger podľa Wüst 1986)
- Lokalita Hassberge, hustota 1,7-5 (Laubunder podľa Wüst 1986)
- Lokalita Kaufunger Wald, plocha cca 70 km2, hustota 0,5-4,6 na 10 km2 (Schelper 1989)
Miesta hniezdenia nie sú rovnomerne rozložené v priestore ale ostrovkovite zoskupené takže je možné nájsť viaceré hniezda v úzkom priestore: Príklady: (podľa Mebs, Scherzinger, 2000)
- v jednom staršom bukovom poraste o ploche len 7-8 ha na lokalite Burgwald (oblasť Hessen) boli zistené v roku 1993 súčasné 3 hniezdenia (Wagner)
- na ploche 18 km2 v pohorí Ebbergebirge bolo v roku 1991 zo 40 búdok obsadených 29 búdok, čo zodpovedá hniezdnej hustote 16 na 10 km2 (Pfennig, H. G. 1992: Extrem hohe Siedlungsdichte des Rauhfusskauzes (Aegolius funereus) 1991 im Ebbergebirge. Charadrius 28: s. 149-150 podľa Mebs, Scherzinger 2000)
- v pohorí Schweizer Jura bolo zistených v roku 1992 na plocha asi 80 ha 12 hniezd (Ravussin, P.A., D. Trolliet, L. Willenegger & D. Beguin (1993): Observations sur les fluctuations d'une population de Chouette de Tengmalm (Aegolius funereus) dans le Jura vaudois (Suisse). Nos Oiseaux 42: s. 127-142)
Najmenšia zistená vzdialenosť medzi susediacimi hniezdami bol 36 m na lokalite Kaufunger Wald, pravdepodobne ide o prípad kedy jeden samček má viaceré hniezdiace samičky.
Počet volajúcich samcov, teda obsadených revírov, je väčšinou vyšší ako počet hniezdení. To zodpovedá stratégii rozmnožovania pôtika kapcavého, kedy samčekovia sú viac-menej celý rok prítomný v teritóriu s vhodnou hniezdnou dutinou zatialčo samice vyhľadávajú vhodné oblasti kde je dobrá potravná ponuka a tým zostavá časť samčekov nespárená.
O skutočnej veľkosti teritórií pôtikov máme doteraz len málo poznatkov (Mebs, Scherzinger 2000). V skutočnosti samček ohraničuje za hniezdisko len malý areál (Kämpfer-Lauenstein, A., 1991: Zum intraspezifischen Territorialverhalten des Rauhfusskauzes (Aegolius funereus) im Herbst. Ökol. Vögel 13: s. 111-120) a jeho teritórium je výrazne väčšie. Napríklad v pohorí Harz v jednom izolovane ležiacom teritóriu bol identifikovaný samček pôtika 1300 m ďaleko od hniezdnej dutiny (identifikáciu umožnil fakt, že samček bol okrúžkovaný). Neskôr bol na tom istom mieste znovu pozorovaný ako viedol mláďatá (Schwerdtfeger, O. 1991: Verhalten und Populationsdynamik des Rauhfusskauzes (Aegolius funereus). Vogelwarte 32: s. 183-200)
Použitá literatúra
- MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas (Biologie, Kennzeichen, Bestände). [s.l.] : Kosmos, 2000. 396 s. ISBN 978-3-440-07069-7.
Pomôcky pre akustický monitoring
Ohraničovanie teritória počas hniezdenia
- samec: teritoriálny hlas séria pupupupupupu
- samica: krátke série “popopopo”
Veľmi intenzívne volá v jarných mesiacoch. Nahrávky máme aj z mája. V júni je už ticho (výsledky výskumov na Volovci v roku 2012). Pačenovský, S zistil, že volajú aj v auguste. Napríklad v oblasti Jahodná-chata Lajoška v roku 2012 a v roku 2015 na Vysokom vrchu.
Večer, keď už končia posledné červienky (Erithacus rubecula) začína svoje volanie pôtik.
Niekedy sa spontánne ozve cez deň. Ak sa na lokalite pohybujeme viacero dní, tak tí čo sa ozvali raz cez deň tak to je ich správanie a dá sa očakávať, že sa ozvú aj iné dni. Jeden taký pôtik na Kojšovskej holi pritom začínal prvú slohu veľmi dlho, až 15 sekúnd!
.Rozsah spektrogramu je zúžený na 0 - 4 kHz. V spektrograme vidíme aj iné druhy:- pinka lesná (Fringilla coelebs) ☼ | ❀ (lesy,parky,širšie vetrolamy) ⚁⚂⚃⚄| ♻ hmyz| ♫ spev | ⚤⚒ hniezdo (pri kmeni)
- drozd plavý (Turdus philomelos) ☼ | ❀ (lesy,parky,sady) ⚀⚁⚂⚃⚄| ♻ slimáky,bobule,puky| ♫ rýchly,výrazný,opakuje popevky | ⚤⚒ hniezdo (kríky,stromy)
- drozd čierny (Turdus merula) ❄☼ | ❀ (lesy,kroviny,záhrady) ⚀⚁⚂⚃⚄| ♻ hmyz,ovocie | ♫ flautovitý,pomalý hlas vzrušenia "tix tix" | ⚤⚒ hniezdo (kríky)
- sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus) ❄☼ | ❀ ihličnaté lesy,nížinné podmáčané) ⚃⚄| ♻ hmyz| ♫spev ,volanie "déé" | ⚤⚒ dutiny (ďatle)
Kojšovská hoľa, chata Erika, 4.4.2012, uložené u Xeno-Canto
Ohraničovanie teritória na jeseň (?)
- Samec: otvorená otázka
Ukazovanie dutiny
- Samec: rolujúc “u.u.u.u.u.u”
Poplašný hlas ku-éé
- Samec: “pschiu”, “zjuk” alebo výkrik “kjuwik”,
- Samica: “pschiu”, “ziuk,
- Mláďatá: “tschjü”
0]
Poplašný hlas tiauk
U Xeno-Canto ho nazývajú aj alarm', kolegovia z Čiech autumn call.
Aj táto nahrávka je z jesene.
[http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/3.0/%7CCreative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.
Lokalizačné hlasy / žobranie
- Samica: tiché “muid” alebo tenké “sí”,
- Mláďatá: “ksrii”, “tsich”, “chsip”,
Hlas počas kŕmenia
- Samica: kňučavé klokotanie
Hlasy mláďat
- Poľsko, uložené u Xeno-Canto a tu je z tej nahrávky spektrogram:
Iné
- všetky zvukové nahrávky u Xeno-Canto
Pre majiteľov permakultúrnych systémov a pre dizajnérov
Vyžadujú
Staršie lesy s bútľavými stromami. Prijímajú aj búdky.
Ak ste majiteľom pozemkov vo vyššej nadmorskej výške v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch. Alebo ak ste chatár v horách tak žijú v:
loviť môžu v:
⚂ Zóna 3
Sovule: Sovy - ochrana a výskum na Slovensku. Blog o sovách pre ľudí... Ochrana
Pozrite si viac o spôsoboch riešenia smrekovej kalamity a vplyve na malé horské sovy v NAPANT-e.
Miesto pre hniezdenie
Hniezda v bútľavinách stromov a v dutinách po tesárovi čiernom, ktorého vysekané dutiny majú vletový otvor cca 12 cm zvislý ovál a vnútro aj 50 cm hlboké v starších rovných kmeňoch bez bočných konárov. Často zahniezdi aj v búdkach.
Potravinové miesta
Buď okraje lesov a rúbane alebo aj priamo v porastoch. V zime majú v dutinách ukryté zásoby koristi. Potrebujú dutiny alebo búdky teda nielen za účelom hniezdenia.
Poskytujú
Živia sa hlodavcami
Celoročný výskyt. Majú asymetrickú lebku, aby dokonale zachytávali zvuk. Malá odchýlka v tvare a vzdialenosti ušných otvorov zabezpečuje dokonalejšiu priestorovú predstavu o zdroji zvuku, napríklad vedia loviť aj spod snehu. Robia si aj do zásob. Svoje zmrznuté zásoby najprv rozmrazujú v perí v spodnej časti tela.
Potešenie svojim zjavom
Od skorej jari do polovice mája možno počuť jeho vytrvalé nočné pupupupupu. Tento hlas je typický pre horské polohy Slovenska. Často ho využívame aj ako pozadie nočných záberov v lese vo filmoch a rozprávkach.
Stránky v kategórii „Pôtik kapcavý“
V tejto kategórii sa nachádza 11 stránok z 11 celkom.